Poznáme najlepších športovcov Liptovského Mikuláša za rok 2020 – 2022 Čítajte
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Šimon Klimčík sa narodil 7. júna 1993 v Košiciach, ale hneď potom sa presťahovali do Liptovského Mikuláša, kde pôsobí a žije až dodnes.
Klimčíka dnes už azda nemusíme moc predstavovať, pretože aj vďaka lyžiarke Petre Vlhovej sa dostal do veľkého povedomia v športovom svete, kde je jej kondičným trénerom už dlhé roky. A tak nájsť rôzne športové články s ním dnes nie je vôbec žiadny problém.
Ale možno málo ľudí vie, že aj Klimčík mal v detstve športový sen, hokejový, ktorý mu napokon nevyšiel, keď sa ho musel vzdať pre zranenie kolena.
My sme sa so Šimonom stretli, aby sme zaspomínali na jeho detské sny aj na aktuálnu novinku, ktorú prináša so svojím tímom pre všetkých športovcov.
Odkedy ste vlastne začali so športom ako takým?
Vždy, už od narodenia, som bol živé dieťa, ktorého všetko bavilo. Ale moje také prvé oficiálne športové začiatky boli od 5 rokov, keď som začal s hokejom.
Na hokej vás asi prihlásili rodičia, však?
Práveže ani nie, to ja som chcel hrať hokej (úsmev). Raz sme boli s mamou pozrieť na zimáku a vtedy som jej povedal, že chcem hrať hokej. Trval som na tom, aj keď som mal len 5 rokov, že chcem chodiť na hokejové tréningy tu doma v Liptovskom Mikuláši. A tak sa aj stalo. Takto to celé moje športovanie začalo.
Ako sa vyvíjala vaša hokejové kariéra?
V detskom veku, od tých začiatkov, som okrem hokeja hrával aj futbal a iné športy, ale hokej bol top. Hrával som ho predovšetkým preto, lebo ma to bavilo, bola to hra a ja som bol dieťa. Ale postupom času, niekedy okolo 8. – 9. triedy na základnej škole, som si aj ja trošku uvedomoval, že ten hokej mi aj celkom dobre ide na slovenské pomery.
Čo to znamená, že vám išiel dobre?
Moju hru si všimli aj v repre. Preto som sa dostal aj do viacerých celoslovenských hokejových reprezentačných výberov a zahral si na skvelých medzinárodných turnajoch. Dokonca na jeden majstrovský si spomínam rád až doteraz. Bol to reprezentačný turnaj výberu do 15 rokov v Ostrave a mňa vyhlásili za najlepšieho útočníka celého turnaja. Vtedy boli mojimi spoluhráčmi veľké mená, ako napríklad Peter Čerešňák, ktorý dnes patrí k tým najlepším. A v našej bráne bol vtedy vyhlásený za najlepšieho brankára Patrik Rybár. Následne aj vďaka týmto repre výberom si ma všimli iné kluby, pričom som dostal ponuku prestúpiť do bratislavského Slovana.
Veľkoklub Slovan Bratislava, asi to celkom sľubne pokračovalo...
Aj áno, aj nie. Na obdobie od tých 15 do 20 rokov na Slovane spomínam aj s úsmevom a možno aj s takým nadhľadom nespokojnosti. Pretože hokejovo sa mi tam až tak dobre nedarilo, ako som si predstavoval, no na druhej strane po ľudskej a osobnostnej stránke mi to dalo strašne veľa. Spoznal som veľa ľudí, videl som, ako to celé môže, ale aj nemusí fungovať a popri tom všetkom som nabral neskutočné skúsenosti v oblasti športu, tréningov a celého zázemia. Dnes môžem povedať, že aj toto, aj keď sa mi tam po hokejovej stránke nedarilo, tak ma to nakoplo po inej stránke.
Počas vašej aktívnej hokejovej kariéry ste pôsobili aj pod trénerským vedením Ernesta Bokroša, aktuálne trénera Liptovského Mikuláša. Zaspomínajte...
Pod trénerom Bokrošom som pôsobil asi pól sezóny, keď sa stal trénerom centralizovanej repre prípravy výberu do 20 rokov. No môžem povedať, že to je
