Jeho hokejový sen mu nevyšiel, dnes však trénuje najlepších športovcov a tvrdí, že pohyb je liek Čítajte
RUŽOMBEROK. Mnohí nielen liptovskí športovci a priaznivci športu ho poznajú ako dlhoročného športového redaktora, ale aj ako moderátora mnohých športových podujatí, hlavne bežeckých. Ale niektorí nevedia, že bol aj výborný atlét, majster Slovenska i Československa v behu na 400 metrov.
Narodil sa 28. 11. 1956 v Ružomberku a svoj prvý seniorský titul získal na Majstrovstvách Slovenska v atletike v roku 1974 práve v svojom rodnom meste. Ako 20-ročný zabehol svoje štvorstovkárske maximum – 46,8 sekundy.
V roku 2016 ho uviedli do ružomberskej športovej Siene slávy a v Bratislave mu odovzdali Bronzový odznak Slovenského olympijského výboru za dlhodobú prácu a prínos pre rozvoj olympijského hnutia a športu.
Ako si spomínate na svoje športové začiatky?
Možno to znie neuveriteľne, ale ako žiak som začínal v bránke vtedajšej ružomberskej futbalovej benjamínky. Už rok predtým som sa pokúšal prejsť sitom jej výberu, lenže vtedy to ešte nevyšlo. Dodnes si pamätám, že družstvo trénoval Vladimír Lubelan, ktorý, len mimochodom, vlani oslávil osemdesiate narodeniny. Bolo to v lete 1969 a aj som nastúpil na nejaké zápasy. No už predtým, na základe dosiahnutých výsledkov na vtedajších Športových hrách mládeže základných škôl, kde som dvakrát v oblastnom i okresnom kole, vyhral beh na 300 m, ma oslovil Ivan Bubelíny z vtedajšieho atletického oddielu Dukla Liptovský Mikuláš. Až neskôr som sa dozvedel, že ružomberská bavlnárska telovýchovná jednota zastrešovala len ženskú a dievčenskú atletiku.
Čo odštartovalo vašu úspešnú bežeckú kariéru?
Zlom v mojej aktívnej športovej kariére priniesli majstrovstvá Slovenska starších žiakov v Galante. Dodnes mám ich dátum presne zaznamenaný, 26. september 1970. V behu na 300 m som skončil druhý za 41,2 sek., piaty na 60 m – 8,9 sek., navyše sme získali ešte striebro v štafete na 4 x 60 m. V mojom prípade všetko bez jediného atletického tréningu.
Po tomto úspechu ste kopačky zavesili na klinec?
Hneď nato som sa síce rozlúčil s brankárskym postom, na futbal, ako žiak Základnej školy Rybárpole, som však nezanevrel. V tom čase prebiehala mimoriadne populárna liga základných škôl mesta a okolia vrátane Likavky. Išlo o
