LIPTOV. „Pozývame na prechádzku starým Liptovom za jeho chuťami a vôňami. Spoločne nazrime do hrncov starých materí, ktoré až do dnešných dní uchovali dedičstvo generácií,“ prihovára sa Iveta Zuskinová, známa etnologička a autorka niekoľkých kníh o histórii Liptova zo stránok úplne novej publikácie. Komplexne predstavuje liptovskú kuchyňu. Nevenuje sa len receptom, ale v súvislostiach vysvetľuje základnú ľudskú potrebu nasýtiť sa.
Beseda
V klubových priestoroch Liptovského kultúrneho strediska v Liptovskom Mikuláši sa 24. marca o 17:30 stretne autorka knihy s verejnosťou. Porozpráva o jedláh v pôstnom a celoročnom období.
Zuskinová priznáva, že ju vždy zaujímalo, ako sa ľudia stravovali.
„Napriek ich veku a spôsobu života, aký viedli od detstva, mi pripadalo, že celý život sa stravovali veľmi skromne a striedmo. Nesťažovali sa na choroby, mnohí hovorili, že k lekárom nechodia.“
Ako etnologička absolvovala množstvo výjazdov do terénu, keď zapisovala spomienky a mapovala spôsob života priamo v domácnostiach. Nikdy nestretla tučného staršieho človeka. Udivovali ju najmä dedinské ženy, ktoré celý život tvrdo pracovali, rodili a vychovávali deti, starali sa o domácnosť a gazdovstvo, ale do vysokého veku si uchovali aktivitu a činorodosť.
„Od žien som sa dozvedela, že málokedy sa dosýta najedli. Nedržali žiadne diéty, až do staroby mali štíhly pás a úzky hrudník. Ukazovali mi svoje sviatočné oblečenie, ktoré si ušili a vyšili ešte ako slobodné dievky a bez problémov si ho mohli kedykoľvek obliecť,“ povedala autorka.
Strava vidieckeho obyvateľstva bola v minulosti striedma, ale sýta. Energiu, ktorú jedlom získali, minuli pri každodennej ťažkej robote okolo gazdovstva, na poli, v hore, pri zvieratách, v starostlivosti o domácnosť a deti.
Využívali aj zdanlivý odpad
Takmer 300-stranová rozsiahla monografia o stravovaní na Liptove vyjde koncom marca. Spracovaním nadväzuje na predošlé publikácie Ivety Zuskikovej o ovčiarstve, rodinných obyčajoch, dome a živote v ňom.
