LIPTOV. Hoci bola Demänovská ľadová jaskyňa v Demänovskej dolina na Liptove známa odnepamäti, jej úplne prvá mapa vznikla pred tristo rokmi. Výzdoba ľadových jaskýň je dynamická a mapa spracovaná polyhistorom Jakubom Buchholtzom zaznamenala aj to, ako vyzerala. Podľa záznamov z mapy mala „ľadové kvaple ohromenej veľkosti a objemu až dvoch siah, voda stekajúca stuhne v ľad.“
Základná škola v Demänovej nebude dávať deťom domáce úlohy Čítajte Buchholtz začal s meraním a skúmaním jaskyne v roku 1719, výsledky aj s mapou zverejnil v roku 1723, presne pred tristo rokmi, v knihe Mateja Bela. Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši má v majetku jej kvalitnú kópiu z 19. storočia. V nej nachádzame aj úplne prvú písomnú zmienku o názve jaskyne. Pomenovali ich Veľká a Malá Čierna jaskyňa alebo aj Veľká Demänovská jaskyňa. Prívlastok ľadová, ako ho používame dnes, sa prvý raz objavil až v roku 1867.
Dračia, pretože v nej vraj bývali draky
Jaskyne boli pre ľudí vždy symbolom tajomna a viazali sa k nim rôzne legendy. Napríklad v prípade Demänovskej ľadovej jaskyne je najznámejšia legenda o drakoch, ktorí v nej bývali.
V článku sa ďalej dočítate:
- Kedy a ako fungoval obchod s demänovským ľadom,
- ako sa menil objem ľadu,
- aké sú návrhy na využitie moderných techlonógií v jaskyni,
- čo spôsobilo, že jaskyňa prišla o ľad,
- čo si o zmene názvu myslia jaskyniari.
„Bucholtz zostavil kompletnú kostru z nájdených kostí. Tvrdil, že ide o kostru draka. Poslal ju poľskému kráľovi, za čo dostal zlatú medailu. Ale už Bel polemizoval s jeho názorom, uvažoval, či nejde o kosti volov alebo vtákov. V roku 1739 Brückmann už pomerne jednoznačne pripísal kosti vyhynutým medveďom jaskynným,“ povedal Pavel Herich zo Správy slovenských jaskýň.
