LIPTOV. Ružomberčan Peter Agricola sa amatérsky venuje paleontológii. Pričuchol k nej ako osemročný cez chlapčenské nadšenie z dinosaurov. Rodičia mu kúpili knihy a cez ne sa dozvedal stále viac o skamenelinách. Ako hovorí, vtedy sa začal pozerať pod nohy.
Na sociálnej sieti vedie skupinu Paleontológia Slovensko, kde sa nadšení paleontológovia, ale aj úplní laici delia o nálezy a poznatky.
Spomínate si, keď ste mali v rukách prvú skamenelinu? Aká bola?
Prvú skamenelinu som našiel v Čutkovskej doline vo Veľkej Fatre, keď sme boli s rodinou na výlete. Bolo to začiatkom 90. rokov. Videl som nejaké svetlé kamene na kraji lesa a v jednom bol malý kúsok amonita. Je to morský hlavonožec z druhohôr, skupina, ktorá vyhynula pred 66 miliónmi rokmi spolu s dinosaurami. Na ceste domov som ho ale, žiaľ, stratil.
Chcú oživiť ošarpaný hotel pri jaskyni, vyhlásia súťaž Čítajte Čím sú skameneliny pre vás fascinujúce?
Skameneliny ma fascinujú preto, lebo sú dokladom života z pradávnych období, starých niekedy až stovky miliónov rokov. Sú nezmazateľným znakom toho, akou cestou sa evolúcia uberala a ako sme sa nakoniec na planéte objavili my ľudia.
Je vždy fascinujúce, keď otvoríte horninu a nájdete v nej živočícha alebo rastlinu, ktoré tu žili napríklad pred 300 miliónmi rokov.
Ako k nám skameneliny prehovárajú dnes? Čo sa z nich všetko môžeme dozvedieť?
V súčasnej dobe je paleontológia ako veda na veľkom vzostupe. Po celom svete sa objavujú stále nové nálezy, ktoré vypĺňajú medzery nášho poznania.
Tým, že máme v súčasnosti pokročilejšiu techniku, vieme skúmať doslova neuveriteľné veci. Dokážeme sa pozrieť do lebky dinosaura, aj keď je ešte v hornine, a na základe toho určiť veľkosť jeho mozgu a ako mal vyvinuté zmysly.
