LÚČKY. Kým v minulosti boli krosná súčasťou každého domu, dnes je už len pár zapálených remeselníkov, ktorí tradíciu udržiavajú.
Tkalo sa prevažne v zime, keď nebola práca na poli. Na výrobu sa využívali predovšetkým suroviny ako ľan, bavlna či konope. Ženy v domácnostiach tkali dcéram veno, jeho súčasťou boli periny, obliečky, plátna a koberce.
Podobne to bolo aj u Salvovcov, kde vzťah k remeslu zdedil po mame aj najmladší člen rodiny Metod Salva. Krosná sledoval od útleho veku a obrazy maminých výtvorov a vzorov si zapísal do pamäti. Po tom, ako prišiel o zamestnanie, tká aktívne.
Vídať ho pravidelne na folklórnom festivale vo Východnej, medzi remeselníkmi zaujme veľkým stánkom, ľuďom ukazuje techniku tkania.
Vyniká najmä originálnou prácou a vkusnými doplnkami, ktoré pre svoju nadčasovosť nikdy nestratia na kráse. Okrem toho je Metod Salva jeden z piatich liptovských remeselníkov, ktorý sa môžu pýšiť titulom majstra ľudovej umeleckej výroby.
Na základnej škole si ušil prvé nohavice
Salva vyrastal a dodnes býva v rodičovskom dome na Lúčkach. Pochádza z ôsmich detí a bol najmladším synom. Potom, čo mu otec umrel, keď mal jeden rok, sledoval mamu, ako sestrám tkala veno.
Hľadá dôkazy z čias, keď bol Liptov pod morom. Na Mníchu po ňom zostali žraločie zuby Čítajte „Každý rok po Vianociach vytiahla krosná a až do Veľkej noci tkala koberce na predaj a veno pre súrodencov,“ začal Salva, v miestnosti na prízemí domu, kde má svoju pracovňu.
O tom, že je v prácach s ihlou a niťou zdatný, sa presvedčil v treťom ročníku základnej školy.
