PRIBYLINA, LIPTOVSKÁ LÚŽNA. Štefan Črep z Liptovskej Lúžnej chová ovce štyridsať rokov. Liptov je podľa neho ideálnym prostredím pre chov oviec a výrobu bryndze.
„Žijeme v pohorí, kde sú rozkvitnuté lúky, kvety, bylinky. Je tu veľa kopcov, vápencové pohorie,“ povedal a dodal, že na nich sa ovce pasú najradšej.
„Na jednej strane doliny je kyslá pôda na druhej vápencová. Mlieko z kyslej pôdy chutí celkom inak ako na vápencových stráňach. Aj ovce sa najradšej pasú tam. Na kyslej pôde bude tráva aj polmetrová, ovce z nej odštiknú vŕšok, aj tak mlieka toľko nebude,“ opísal Črep a dodal, že príroda to tak zariadila. „Mlieko obsahuje vápnik, a preto aj dojivosť na vápencových stráňach je oveľa vyššia.“
Čo bača, to iná bryndza
Črep pravidelne chodí na Ovčiarsku nedeľu do pribylinského skanzenu, podujatie organizuje Liptovské múzeum. Návštevníkom tento rok predviedol tradičnú ukážku výroby liptovskej bryndze. Ukážku predviedli v spolupráci s Občianskym združením Bačova cesta.
Chuť a štruktúra mlieka sa podľa jeho skúseností líšia od doliny k doline. Je to dané miestom, kde sa ovečky pasú, akú vodu tam pijú, akého baču majú a aký recept na syr roky využívajú.

„Keby som robil syr z rovnakého množstva mlieka inde, tak bude mať inú chuť. Čo zožerie ovca, to sa objaví v chuti mlieka,“ prezradil ovčiar.