PROSIEK. Príbeh spoznávania byliniek sa začal u Lenky Guráňovej Hentzelovej z Prosieka v detstve. Bylinky v rodine využívali bežne starí rodičia, doma mali nasušených niekoľko druhov, napríklad nechtík, materinu dúšku, trezalku.
Starký chodil zbierať lopúchy aj jeho korene.
No, paradoxne, nikdy si nezapísala, na ktoré konkrétne ťažkosti im bylinky slúžili. „Starkej čaj bol najlepší na svete, nič sa mu nevyrovná. Jeho vôňu a chuť nosím stále v pamäti,“ spomenula bylinkárka.
Po liekoch siahame príliš skoro
Hoci sa ako dieťa o bylinky nezaujímala, vnímala, že starí rodičia verili v ich silu. A práve Prosiecka dolina, Liptov, sú obklopené obrovskou liečiteľskou silou prírody. „Tu máš rascu, pamajorán. Tu rastie očiarka, kašky,“ vymenovala zopár byliniek, ktoré starkí tiež využívali.
Na srnky a jelene si už na ružomberskom cintoríne zvykli. Medvede ich zaskočili Čítajte Po rokoch pôsobenia v oblasti farmaceutiky si uvedomila, že hoci sú situácie, keď lieky skutočne pomôžu, siahame po nich až príliš často a skoro.
„V sedemdesiatych rokoch sa skôr na všetky choroby predpisovali tabletky a akoby bylinky išli do úzadia, nastúpila chemická liečba. Pre všetkých bola zaujímavá, moderná,“ opísala.
Liečivá sila byliniek podľa nej štartuje telo, aby sa uzdravilo samo, a tak ho posilňuje. Súčasná generácia akoby zabudla na múdrosť tých predošlých.
