LIPTOVSKÁ TEPLÁ. Navyše v 1. kole Slovenského pohára Teplania vyradili štvrtoligovú Liptovskú Štiavnicu (1:0) a postarali sa o veľký sviatok „koženej“ v dedine, keď potom privítali účastníka najvyššej súťaže MFK Ružomberok (0:2). Prezidentský pohár, ktorý je vypísaný pre majstrov regiónov reprezentant Ružomberského okresu opustili až v semifinále, aj to na penalty v Dulovej Vsi, pričom v riadnom hracom čase sa stretnutie skončilo nerozhodne 1:1. Veru parádna sezóna mužstva, ktoré sa postaralo o konjuktúru futbalu v obci.
V strmých Alpách bežali tri dni takmer 80 kilometrov Čítajte Keď sa za obzriete za vašou trajektóriou v VI. lige, s bilanciou 18 víťazstiev – 3 remízy, 5 prehier, pri skóre 62:25, možno povedať, že prevýšila aj tie najsmelšie plány? - otvorili sme rozhovor s trénerom Liptovskej Teplej Jánom Kovalčíkom.
Nečakali sme, že mužstvo skončí tak vysoko. Teraz neviem, či šiesta liga je tak slabá, alebo my sme boli takí dobrí. V každom prípade, chlapci dosiahli krásny výsledok. Máme len päť prehier, pričom posledná v Likavke (3:4), to už bola s nekompletnou, výrazne okyptenou zostavou. Okrem Švošova, ktorý bol jednoznačne najlepší a zaslúžene postúpil, každého iného súpera sme dokázali zdolať. Ani so Švošovom však nešlo o dáke jednoduché partie, hoci výsledkovo by sa tak zdalo.
Na vlastnom ihrisku dvanásť výhier a len jedna bodová nula, so Švošovom (0:3), takže v Teplej platilo, môj dom, môj hrad?
Áno, doma sme boli veľmi silní, dominnatní. Chlapci radi hrávali na svojom ihrisku. Vonku sa už také výsledky nedosiahli, ale 21 získaných bodov určite beriem. Veď pred sezónou sme hovorili o nejakom piatom-šiestom mieste.
Čo tréningová dochádzka, nastalo zlepšenie, alebo ste kráčali v starých šľapajách?
Opäť to bola bieda. Spoločné tréningy by sa dali zrátať na prstoch dvoch rúk. Chalani ťažili zo svojej hráčskej minulosti, z nazbieraných skúseností. No tiež treba priznať, že v závere už im dochádzali fyzické sily. Avšak silou vole sme mimoriadne vydarenú sezónu dotiahli do konca.
Ďalej sa dočítate:
- Ako to vyzerá s kádrom na ďalšiu sezónu,
- čo si sľubujú od Mária Almaského,
- zlepší sa v Liptovskej Teplej tréningová dochádzka?
Koho z by ste zvlášť vyzdvihli?
Fantasticky chytal brankár Jozef Žiaran. Ten vybuchol akurát v jednom zápase v Likavke, no ten duel nezvládlo celé mužstvo. Jožkovi sa musím, za predvedené výkony, naozaj poďakovať. Našu kostru tvorili už tradične Peter Kvasničák, Marek Milan, Tomáš a Martin Gejdošovci. Dobre do tímu zapadli posily Milan Eliaš a Martin Matula. Vpredu sme mali prakticky iba jediného útočníka Petra Sališa, ktorý nastrieľal 12 gólov. Miroslava Bobeka, čo bol v minulosti našim ťahúňom výrazne limitovali zranenia. No Miro už má aj svoj vek, dovŕšil štyridsať rokov.“
