LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Šimon Klimčík je kondičným trénerom Petry Vlhovej a jeden zo zakladateľov Liptov Sport Institute. Okolo seba má poskladaný tím odborníkov, ktorí pomáhajú profesionálnym, ale aj amatérskym športovcom v ich športovom raste.
Alexander Slafkovký, Jakub Grigar, Monika Škáchová, Petra Vlhová, Martina Dubovská, Rebeka Jančová, Šimon Nemec, Jakub Sukeľ a jeho brat Matúš. To sú všetko profesionálni športovci, ktorí trénujú pod taktovkou Klimčíka a jeho tímu.

Ako ste sa dostal k tejto práci?
Od 15 rokov až do 20 som hrával hokej za Slovan Bratislava. Tam som navštevoval kondičného trénera. Bol pre mňa vzorom a inšpiráciou. Povedal som si, že práve zamestnanie kondičného trénera je niečo, čo by ma bavilo, ak by som nehral hokej. Mal som pozitívny vzťah ku športu ako celku. Hokej som prestal hrať a dal som sa na dráhu kondičného trénera. V tom čase v Liptovskom Mikuláši nebol nik, kto by túto prácu robil. Začal som sa vzdelávať a rozkukávať a robím to dodnes.
Inštitút ste otvoril sám alebo ste mali okolo seba tím?
Zo začiatku som pracoval sám. Neskôr so mnou začali robiť kolegovia Michal Hyben a Jaroslav Moravčík, ktorí zastávali funkciu kondičných trénerov. Ďalší do tímu pribudol Martin Čupka ako výživový poradca. Všetci títo ľudia sa k nám pripojili v horizonte ôsmich rokov. Táto práca na vrcholovej úrovni nie je možná, aby ju ťahal jednotlivec. Vedel som, že sa musím obklopiť ľuďmi, ktorí sa do tejto brandže rozumejú. Myslím, si, že som vybudoval dobrý tím odborníkov, ktorý pomáha profesionálnym, ale aj amatérskym športovcom. Tím tvorí fyzioterapeut, siloví tréneri, odborník na výživu a odborník na diagnostiku. Vyzerá to pomerne jednoducho, ale títo ľudia vám nespadnú z neba. Trvalo dlho, kým som našiel tých správnych ľudí na správne pozície. Po ôsmich rokoch sa mi podarilo nájsť správny tím a predstaviť im myšlienku o inštitúte. Som veľmi vďačný, že sú súčasťou inštitútu.
Veľa amatérskych a profesionálnych športovcov si dopraje po tréningu pivo, aký je váš názor na to?
Mám kamarátov, ktorí po prejdení sto kilometrov na bicykloch si musia dať pivo. Lebo to je niečo, čo chcú a napĺňa ich to šťastím. Ja to rešpektujem. Ale ak sa športovec pripravuje na preteky a chce mať zmysluplný tréningový plán, tak to pivo tú regeneráciu spomalí. Treba si určiť, čo športovec chce. Nie je to iba o pive alebo alkohole. Veľkú úlohu hrá vo výkone športovca aj výživa. Keď si dá atlét správne jedlo v správnom čase, tak naštartuje regeneračné procesy, aby mohol byť čo najskôr pripravený na ďalší tréning. Samozrejme, sú ľudia, ktorí majú šport ako hobby. Keď si dajú pivo po tréningu, tak v tom problém nevidím. Radšej nech človek prejde 70 kilometrov na bicykli a potom si dá štyri pivá, ako by si mal dať pivá a nešportovať vôbec.
Aj toto sa dočítate:
- Ako sa dostal do tímu Petry Vlhovej,
- prečo mladší športovci chodia flámovať častejšie,
- aký hobby šport odporúča profesionálnym športovcom,
- prečo sa rozhodol neísť na vysokú školu.
Pôsobíte aj v tíme Petry Vlhovej, ako ste sa tam dostali?
Zavolal mi tréner Ivan Ilanovský, či by som im nepomohol s kondičnou prípravou.