LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Jedna vec je rušeň, druhá sú vagóny. Rušeň ľudí neodvezie. Vlani síce dobrovoľníci zo Železničného klubu Tatran v Liptovskom Mikuláši so zreštaurovanou lokomotívou Bobina už jazdili, no vagóny si požičiavali od spriatelených klubov. Ideálne by bolo, keby aj vagóny pochádzali z rovnakého historického obdobia ako Bobina.
„Vozne z 50. rokov dnes už nezoženiete a ak aj áno, ich oprava by bola veľmi finančne a časovo náročná. V čase, keď už sme fungovali a mali za sebou výsledky, Železničná spoločnosť Slovensko predznamenávala masívnu generačnú výmenu vozňov. Bola to pre nás príležitosť. Staré špinavé vozne, ktoré ľudia už právom odsúdili, zrazu zostali bez roboty a mali ísť do šrotu. Železničná spoločnosť Slovensko je otvorená historickým spolkom, takže za symbolickú cenu sme mali možnosť staré vozne odkúpiť,“ vysvetlil Tomáš Chovanec, predseda klubu.
Koženkovými vozňami cestovali dve generácie
Vozne boli zo 70. až 80. rokov a nepasovali k epoche Bobiny. Preto vymysleli úplne nový projekt. Koniec-koncov, Bobina sa dá odpojiť a pripojiť k vozňom zo svojho obdobia. Zanietení dobrovoľníci preto prišli s unikátnym projektom, ktorému dali názov Mládežnícky expres Tatran.
„Vo všetkom, čo robíte a má to prežiť, je potrebné hľadať víziu. Z Bobiny sme urobili niečo pekné a hodnotné pre región. Snažili sme sa to hľadať aj v týchto vozňoch, hoci to niekto odsudzoval. Mali sme koženkové komunistické vagóny s umakartom, ktoré ľudia nikdy nevnímali ako niečo pekné.“
Začali pracovať s myšlienkou, že ľudia majú radi retro. Retro dostane človeka do spomienok na mladšie roky. Koženkové vozne, nech boli akokoľvek nenávidené, cestoval nimi každý, odvozili dve generácie cestujúcich.
Vozne kompletne vyčistili a obnovili
„Ľudia majú spomienku, že vlak sa rovná vagón so sedadlami s červenou koženkou. Vedeli sme, že aby to malo úspech, cestujúci si nesmú vytvárať zlé spomienky, nesmú si to spájať so špinou, pachom moču zo záchodov, špinavými a zatečenými oknami. Retro neurazí, koženka tiež nie, ale museli sme vagóny zbaviť následkov dlhodobého opotrebenia. Ak ich ľuďom ponúkneme ako niečo pekné, dokážeme zážitok z jazdy vlakov zbaviť zlých spomienok,“ opísal.
História moderných železníc sa rozbiehala na Liptove, dobrovoľníci oživili prvý elektrický rušeň Bobina Čítajte Dobrovoľníci sa preto pustili do dôkladného a náročného čistenia starých vagónov. Ikonické sedadlá s červenou koženkou v prekvapivo bezchybnom stave sa im podarilo zohnať v zberných surovinách po celom Slovensku.
Okrem toho sa nadšenci snažili vdýchnuť projektu aj punc exkluzivity.
„Nuž a koženkové vagóny ho nikdy nebudú mať, pretože boli na železniciach najrozšírenejšie. Napriek tomu sme sa posnažili nájsť vo vozidlách niečo exkluzívne. Máme medzi nimi jeden cukrík. Podarilo sa nám zachrániť vozeň, ktorý bol posledný dodaný svojho druhu do Československa. Bolo ich 990, a ten posledný, ten tu teraz máme. Zaujímavé je, že naposledy jazdil trasy do Liptovského Mikuláša, tu aj skončil. Je to doslova zberateľský kúsok.“
