RUŽOMBEROK. MÁRIO ALMASKÝ (32) v prvej lige nazbieral 94 štartov. Nastupoval v strede poľa, no nestratí sa ani na ľavom krídle. S mladším bratom Miroslavom obehali všetky žiacke a dorastenecké súťaže a získavali trofeje. Za Ružomberok sa mu podarilo vstreliť sedem gólov. V júni 2023 sa stal hráčom šiestoligovej Liptovskej Teplej, naposledy druhej a i teraz pomýšľajúcej na postup. Už s čerstvým novicom, ktorého sme vyspovedali.
Opíšete nám pôsobenie v najúspešnejšom futbalovom klube na Liptove?
V Ružomberku som hrával celé detstvo a dostal šancu pôsobiť na najvyššej úrovni. Nie každému sa to podarí, som za to veľmi vďačný. Na Ružomberok budem vždy spomínať v dobrom. Samozrejme, nie vždy to bolo ľahké. Mal som zranenia a často sa menili tréneri, ktorým som musel dokazovať, že patrím do základnej jedenástky. Vždy som ale bol šťastný, že môžem hrať za Ružomberok.
V šestnástich rokoch založila tanečnú skupinu, teraz v nej tancuje 200 detí Čítajte Z Ružomberka ste šli na hosťovanie do Podbrezovej...
Nie je to príliš šťastná časť mojej kariéry. Do Ružomberka vtedy prišiel nový tréner. Nezapadol som do koncepcie, povedal mi, že si mám hľadať nový klub. Ozvali sa dva na hosťovanie. Vybral som si Podbrezovú a po dlhých rokoch opustil Ružomberok. Zvykanie bolo ťažké, no na Podbrezovú nemám zlého slova. Spoznal som tam nových ľudí a vytvorili sme dobrú partiu v kabíne. Podmienky na futbal tam boli veľmi dobré. Potom prišiel osudový moment, keď som si proti Žiline roztrhol predný krížny väz – tým sa moje účinkovanie v Podbrezovej skončilo.
Váš brat Miroslav taktiež hráva futbal na vyššej úrovni, prednedávnom pôsobil v Skalici. Panujú u vás doma vtipné podpichovačky o tom, kto je lepší?
Áno, určite sa to dialo. Najmä keď sme boli mladší a chodievali sme na turnaje. Väčšinou sme získali individuálne trofeje za najlepšieho hráča či strelca. Vtedy sme sa podpichovali, kto ich má viac. Postupom času sme si začali dávať rady jeden druhému. Najlepší moment pre mňa bol, keď sme nastúpili spolu v jednej zostave. Mrzí ma však, že to nevidel náš otec, ktorý zomrel, keď som mal 21 rokov. Po zániku ružomberského béčka ste prestúpili do Bešeňovej, ktorá momentálne pôsobí v štvrtej lige.
Prečo ste sa rozhodli práve pre ďalší liptovský klub?
Po zániku béčka mi skončila aj zmluva, ktorú mi nepredlžili. Keďže som mal ženu a dve malé deti, začal som sa obzerať po zamestnaní a nechcel za futbalom odísť ďaleko a bez nich. O mojich krokoch vedel aj môj kamarát Jozef Kapláň, tréner Bešeňovej. Spýtal sa ma, či by som neprišiel hrávať do Bešeňovej. Vtedy tam boli hráči ako Zošák, Sapara, Božok a ďalší, ktorých som poznal. Nakoniec som ponuku prijal a vybavili mi aj prácu, v ktorej som dodnes a spokojný.
Aj toto sa dočítate:
- Ako hodnotí Mário Almaský tretiu ligu,
- dokáže sa podľa neho futbalista na Slovensku uživiť v druhej či tretej lige,
- prečo sa rozhodol pre Liptovskú Teplú,
- čo sa mu najviac páči na dedinskom futbale.
Z Bešeňovej viedli vaše kroky do Fomatu Martin. Ako bývalý prvoligista hodnotí tretiu ligu?
