DÚBRAVA. Nízkotatranská obec Dúbrava má silnú banícku históriu. Tamojšie antimónové bane boli najväčšie v strednej Európe. Ťažba antimonitu obec preslávila, v čase najväčšieho rozmachu sa rozvíjala práve vďaka nim. Bane v Dúbravskej doline fungovali do začiatku 90. rokov, keď došlo k útlmu zbrojárskeho priemyslu a ťažba prestávala byť rentabilná.
V dedine pod Chabencom niet rodiny, ktorej člen by nepracoval v bani. Zostali po nich štôlne ale aj opustené budovy na spracovanie rudy na začiatku doliny. Niekdajšia slávna banícka tradícia zostáva silná najmä medzi ľuďmi, ktorí v bani pracovali.
Dúbravský banícky cech má dnes dvadsať členov vo veku od 59 do 85 rokov. Usilujú, aby sa na baníctvo v Dúbravskej doline nezabudlo. Stoja napríklad aj za Historickou baníckou cestou, ktorú sa podarilo otvoriť pred dvoma rokmi. Návštevníkov obce aj doliny prevedie cestou, po ktorej kráčali generácie miestnych baníkov do namáhavej práce pod zem.
Najlepšia škola je príroda. Každý jeleň má iný hlas, vraví majster vábenia Čítajte Uplynulú sobotu sa bývalým baníkom podarilo otvoriť falesku priamo v areáli bane pri hlavnej ceste vedúcej dolinou.
Faleska je miestom, kde sa baníci v minulosti stretávali pred tým, ako sfárali do podzemia. Dúbravské bane už nefungujú a faleska, neprehliadnuteľná budova niekdajšej kancelárie banských skladov, slúži na zachovávanie dúbravského baníctva.
Členovia cechu vytvorili aj akúsi malú expozíciu, ktorá približuje históriu ťažby antimonitu aj života dúbravských baníkov. Jej prvoradým úmyslom ale je, aby mali členovia cechu miesto na stretávanie.
