LIPTOVSKÁ ONDRAŠOVÁ. Po niekoľkoročnom riaditeľovi tohto obľúbeného cezpoláku Pavlovi Bačíkovi, ktorý momentálne žije a pracuje v Nórsku, pričom na Liptov zavíta len počas dovolenky (v sobotu ale na ihrisku ŠK Kriváň nechýbal), pomyslený štafetový kolík prevzal Michal Húska, ktorého pravou rukou bola Martina Belušová. „Nechceli sme, aby došlo k prerušeniu tradície,“ vysvetľoval nový direktor. „Účasť pri posune dátumu bola o niečo skromnejšia, ako bývalo zvykom, ale celkom slušná. Budúci rok chceme preteky v kalendári vrátiť tam, kde boli doteraz.“
Po maratóne si vylepšil náladu
Celkove na podujatí, aj s nálepkou Liptovskej bežeckej ligy, sme narátali 127 súťažiacich. Najprv na rad prišli detské kategórie a potom mikulášsky primátor Ján Blcháč výstrelom zo štartovnej pištole poslal na vypísané vzdialenosti najmladšie a mladšie žiactvo. Na hlavnú 14 000 m trať, ktorá má súčasnú podobu od roku 2017, o trištvrte na desať vyrazilo dvadsať párov nôh. Ako prvý prebehol cieľom Miroslav Gad (ŠK Copy servis Liptovský Mikuláš). „Výborne sa mi bežalo, horičku som si naozaj užil,“ vyhlásil Gad, ktorému patrili dva primáty, keďže vyhral tiež (svoju) kategóriu od 40 do 49 rokov. „Aj som zvažoval, či prísť, keďže predchádzajúci nedeľu sa mi vôbec nevydaril Košický maratón, kde posledných asi sedem kilometrov bolo doslova odkráčaných. Čo sa týka trate, poznám ju dôverne, veď niekedy, keď som býval v Liptovskom Mikuláši, zašiel som si tu aj zatrénovať.“
Svätý Kríž má majstra Európy v dynamickej streľbe Čítajte Dal zbohom „štrnástke“
Druhá priečka patrila Rolandovu Hricovi, ktorý zvíťazil medzi mužmi do 39 rokov. „Najprv som sa naháňal s Mirom Gadom, no potom ma opustil. Asi sa prejavila piatková oslava narodenia potomka môjmu kamarátovi. Trať je nádherná a mňa teší celkove druhé miesto i lepší čas ako vlani. A to dole asfaltkou prišla ešte aj menšia kríza, keď ma začalo pichať v boku, lenže dobehol som v pohode,“ vyznal sa mikulášsky vytrvalec.
Určite obdiv patrí celkove bronzovému Vladimírovi Porubiakovi (ŠK Copy servis), prvému medzi päťdesiatnikmi. „Som maximálne spokojný. Bola to zároveň moja rozlúčka dlhou traťou. Budúci rok, ak mi zdravie bude naďalej slúžiť, budem patri medzi mužov od 60 do 69 rokov a tí bežia 7600 m. Na tento fantastický deň bude dlho a krásne spomínať. Dopadol až nad moje očakávania,“ konštatoval vysmiaty Porubiak.
Marek Sapara spomína na legendárnu sezónu: Stopli sme premávku na Donovaloch a tancovali s fanúšikmi na ceste Čítajte Sólo starej-známej
U žien na 7600 m kraľovala Martinčanka Katarína Paulínyiová (roč. nar. 1975). „Veru, neviem povedať, koľkýkrát som tu. V minulosti som do Ondrašovej chodila so svojimi deťmi, keď boli malé. Trať je veľmi pekná, strieda sa cesta, terén, kopec, či zbehy. Taká hore – dole. Človek si však musí dávať pozor na orientáciu,“ podotkla úspešná veteránka. Druhý stupienok v „absolútke“ patril domácej Michaele Kuchárikovej. „Po predchádzajúcom nabitom programe, mi nohy dáko neslúžili. Akoby som sa len plazila. Katku, ktorá je extratrieda, som videla akurát ďaleko pred sebou. Som len rada, že kontinuita nášho cezpoľného behu pokračuje,“ povedala nám najrýchlejšia „kočka“ do 34 rokov.
