LIPTOV. Natália Hejková je slovenská basketbalová trénerka, ktorá momentálne koučuje ženský basketbalový tím USK Praha. Slováci, a najmä Ružomberčania si ju pamätajú ako trénerku ružomberských žabiek. Ponuka viesť prvoligový Ružomberok prišla v roku 1987. Spolu s Jozefom Smolekom vytvorili výborný tandem, ktorý otvoril brány ružomberskej basketbalovej zlatej éry.
Čerešničku na torte dominancie Ružomberka na Slovensku a v Európe v deväťdesiatych rokoch minulého storočia pridala rozohrávačka Iveta Bieliková. Tak z tandemu vzniklo trio, ktoré bralo úspech za úspechom.
Plejáda ocenení a úspechov Hejkovej je viac než pestrá. Okrem toho, že ju uviedli do Siene slávy medzinárodnej basketbalovej federácie, sa stala na Slovensku trénerkou storočia. S Ružomberkom získala dva tituly v Európskej lige plus desať slovenských titulov v rade. Okúsila aj slovenskú reprezentáciu. Po boku trénera Tibora Vasiľka získala v roku 1997 na majstrovstvách Európy v Budapešti 2. miesto. Stala sa aj hlavnou trénerkou slovenskej reprezentácie.
Jej najväčšie úspechy pri kormidle našej reprezentácie boli ôsme miesto na majstrovstvách sveta a štvrté miesto na majstrovstvách Európy v Poľsku. Vyskúšala si aj klubový angažmán v Maďarsku.
Nezaháľala ani v Rusku, kde sa jej takisto ako v Ružomberku podarilo dvakrát vyhrať Euroligu. Jej úspech v najväčšej krajine sveta sa pretavil až do povolania do ruskej ženskej reprezentácie. Ako asistentka trénera získala bronzovú medailu na olympiáde v Pekingu a titul majsteriek Európy.
Ďalej pôsobila v Moskve či v španielskej Valencii. V súčasnosti je hlavnou trénerkou USK Praha, kde prišla v roku 2012. Odvtedy získala desať národných titulov. V sezóne 2014/2015 vyhrali Supercup a Euroligu. Resumé ako žiadne iné, ktoré nie je ani zďaleka vypísané celé, sa začalo rodiť v malom Ružomberku na Liptove.
Lipták o Ironmanovi: Nastavil som taký úsporný režim, že som ani nežmurkal Čítajte S Ružomberkom ste vyhrali všetko, čo sa dalo, aj napriek skromným podmienkam. Čo bolo kľúčom k úspechu?
V Ružomberku sa stretli ľudia, ktorí bolo podobného basketbalového cítenia a chcenia. Brali sme basketbal za vášeň. Mali sme to šťastie, že sme sa stretli trio, manažér pán Smolek, ja, ako trénerka a Iveta Bieliková, líderka a ikona ružomberského basketbalu.
Ivetu Bielikovú spomínate často. Právom. Budovali ste tím okolo nej?
Nebudovali sme tím okolo nej, ale postavili sme si model, podľa ktorého sme chceli hrať. Vyberali sme hráčky po Slovensku, ktoré boli mladé. Legionárok sme mali minimum. Bieliková tým, že bola rozohrávačka, tomu dávala tvár. Stále tvrdím, že Iveta začínala, kde iné hráčky končili. Okrem vynikajúcich basketbalových zručností mala úžasnú vôľu, ktorú som u nikoho nevidela.
Trénovali ste aj hráčky zo ženskej WNBA. Napríklad hviezdnu Američanku Dianu Taurasi. Ani u nej ste takúto vlastnosť nevideli?
To bolo úplne iné, pretože to bola hráčka obrovských kvalít. Ona hrala každú jednu sekundu. Iveta Bieliková bolo dievča z Liptova a svojou úžasnou vôľou sa vypracovala na rozohrávačku minimálne európskych kvalít. Porovnávať tieto dve hráčky je veľmi ťažké.
Najprv ste trénovali Ivetu Bielikovú, skromnú babu z Liptova, a neskôr hviezdy WNBA. Ako sa to dá zvládnuť?
Aj toto sa dočítate:
- Prečo odišla z Ružomberka,
- či vystúpi ženský basketbal z tieňa toho mužského,
- či mala problém u najväčších hviezd s diciplínou,
- ako spomína na fotku s Kobe Bryantom,
- ktoré ocenenie jej chýba.
Je to úplne rovnaké. Nikdy som k hráčkam nepristupovala tak, že som ich rozdeľovala do skupín, ktorá je lacná a drahá. Vždy som sa ku každej správala, ako keby boli z rovnakého vreca. Vyplatilo sa to. Snažila som sa hráčky trénovať hlavne na základe vzťahov. Mala som ich dobré. Všetky tie hviezdy, ktoré som mala možnosť trénovať, nedali najavo, že sú niečo viac. Skromnosť robila ich veľkosť.
Sledujete dianie ružomberských žabiek aj teraz? Udávajú sa správnym smerom, alebo musia niečo zmeniť?
Občas nejaké výsledky zachytím. Ale žeby som to do detailu sledovala, tak nie. Nemôžem to posúdiť. V súčasnosti je to veľmi ťažké, pretože na budovanie kvalitného družstva treba prostriedky. Najlepšie tímy v Európe majú veľa legionárok veľkých kvalít a to niečo stojí. Budovať družstvo z vlastných odchovankýň sa dá, no nedá sa pomýšľať na veľké veci.
Sú európske tituly to najsilnejšie, čo si vybavujete z ružomberských čias?
