LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. „Po lanskej výnimke, keď kvôli rekonštrukcii mosta v Liptovskej Ondrašovej, sme boli nútení vytýčiť nový okruh, aj cez cyklochodník, sa podujatie vrátilo na svoju certifikovanú trasu,“ pripomenul, ešte predtým, ako na ul. 1. mája v Liptovskom Mikuláši, pred STOP.SHOP – om zaznel štartovný výstrel, jeden z dvoch riaditeľov nášho jubilujúceho polmaratónu (za Olympijský klub Liptova) Roman Králik.
Prišiel v rámci tréningu a vyhral
Na 21 097,5 m štreku, cez Podtatranskú ulicu, Liptovskú Ondrašovú, Mútnik, Trstené, Bobrovec, až na okraj Jalovca, kde bola obrátka, vybehlo 170 vytrvalcov, čo je o dvanásť menej ako účastnícke maximum z roku 2022. Cieľ ako prvý preťal Tomáš Michalec (Maratón klub Rajec), s vyše minútovým náskokom pred Pavlom Bakošom (Chlebnice). „Bolo to veľmi fajn,“ vyhlásil 24 – ročný víťaz, ktorý sa na tomto podniku objavil druhý raz. „Tento štart som zaradil do programu v rámci prípravy na klasický maratón, ktorý ma čaká o mesiac. Avšak asi v polovici trate nastal taký ´ciťák´, že mohlo by z toho byť aj prvenstvo. Tak som to sproboval. Po štarte dopredu vyrazil Pavol Bakoš, no pustil som ho. Na stupáčiku pred Trsteným sa mi podarilo súpera dotiahnuť a tesne pred otočkou aj predbehnúť. Trať sa mi páčila, aj s jemnými prevýšeniami. Hore sa to dá zvládnuť a druhá polka, už vám odsýpa samá.“
Repete nevyšlo
Bakoš sa postavil na štartovnú čiaru ako obhajca lanského primátu, ale teraz športovo uznal kvalita súpera, ktorý ho zdolal. „Bolo to oveľa ťažšie ako pred rokom, poriadne ma to vytrápilo. Nič iné mi nezostáva, len Tomášovi zagratulovať k zaslúženému prvému miestu. Asi na 9. km sa predral na čelo. Chcel som ho ešte stíhať, no nebolo síl. Od 15. km už mi začali aj trochu nohy tvrdnúť, potom sa to však trochu zlepšilo. Vlani som v Mikuláši zabehol svoje osobné maximum, ale na ľahšom profile,“ odkryl svoje pocity 29 – ročný Oravčan.
Prvý úspech medzi veteránmi
Ako tretí zahlásil svoje „hotovo“ Miroslav Gad (ŠK Copy servis Liptovský Mikuláš). „Bežalo sa mi výborne.“ To boli prvé slová, ktoré vyhŕkli z muža, ktorý ovládol kategóriu od 40 do 49 rokov a tiež si prebral cenu určenú najlepšiemu Liptákovi. „Síce jemne fúkalo, ale ideálne počasie. Zo začiatku som šliapal v malej skupinke, no od 5. km už to bol sólo beh. Napokon sa mi podarilo trochu stiahnuť náskok pretekára predo mnou. Samozrejme, teším sa z druhého najlepšieho umiestnenia na Liptovskom polmaratóne. Raz som tu vyhral, v roku 2017, tesne, o sekundu pred Ružomberčanom Matúšom Vlčkom.“
Vydarená derniéra v doterajšej partii
Ďalší hltač kilometrov z ŠK Copy servis Vladimír Porubiak znovu kraľoval medzi päťdesiatnikmi, ale keďže je ročník narodenia 1964, už naposledy. „S najväčšou pravdepodobnosťou to bol môj posledný štart v tomto roku a na polmaratóne rozlúčka z kategóriou od 50 do 59 rokov. Už prestupujem vyššie. Prišiel som si to predovšetkým užiť, zabehnúť si a byť s kamarátmi. Čas v mojom prípade nebol podstatný, netajím, šiel som za umiestnením, za víťazstvom,“ dal sa počuť dobre naladený Mikulášan. Za povšimnutie stojí, že druhá priečka v Porubiakovej spoločnosti patrila Petrovi Tichému, niekdajšiemu československému reprezentantovi v chôdzi na 50 km, tiež účastníkovi dvoch olympijských hier (v Sydney 2000 bol dokonca siedmy). „Rád chodím do tohto regiónu. Po skončení vrcholovej dráhy, sa človek preorientoval na beh. V minulosti sa mi trikrát podarilo vyhrať bývalý Liptovský maratón (2003, 2005, 2006) a na jeho poslednom ročníku v roku 2010 som skončil tretí,“ povedal pre naše noviny 54 – ročný Tichý, ktorý žije v Bratislave.
Nič nové - Hanulová
Spomedzi žien, podobne ako pri predchádzajúcej kapitole, mala najrýchlejšie nohy Danka Hanulová z Liptovských Sliačov, keď cieľ preťala dosť vysilená. „Teraz sú už moje pocity len príjemné. Z víťazstva sa teším, na starej trati to bolo veľmi náročné. Navyše, tento rok som veľa pretekov neabsolvovala kvôli zdravotným komplikáciám. Takže super. Posledné kilometre už nohy ťažšie znášali, ale všetko dobre dopadlo. Zvažovala som, či prídem, ale avizované pekné počasie ma jednoznačne presvedčilo. Priznám sa, nemám rada zimu,“ uviedla prvá D. Hanulová, prvá nad 50 rokov. Tretí najlepší čas medzi dámami patril Dane Trégerovej z Liptovského Hrádku. „Či bola kríza, celú trať,“ zopakovala víťazke veteránok od 40 do 49 rokov našu otázku a s úškrnom, pridala stručnú odpoveď. Na náš polmaratón som sa vrátila po desiatich rokoch. Človek nemá nabehané dáke objemy, no chcela som pekné regionálne preteky podporiť.“
