Ružomberok/Biely Potok – „ Rozhodovalo sa, či zrušiť mužov, alebo s nimi v súťaži pokračovať. Vyzeralo to na úplny kolaps. Mužstvo sa rozpadlo, nebolo s kým hrať. A stihnúť nejaké prestupy, na to už bolo veľmi málo času,“ vracia sa späť Dušan Vrbenský, ktorý v tom čase sa stal novým prezidentom FK Biely Potok a pokračuje: „Predovšetkým dorastencov, ktorí mali na postup do V. ligy a napokon ho aj dosiahli, mi bolo ľúto. Čo by títo chalani robili ďalej, keby u nás seniorsky futbal padol. Takže za každú cenu sme dospelých udržali.“
V čase, keď D. Vrbenský zobral na seba zodpovednosť za „belanský“ futbal, mužstvo po (prvej polovici súťaže) bolo na chvoste II. triedy so siedmimi bodmi (za dve výhry a jednu remízu). Dva body strácalo na predposledný Bobrovec a štyri na tretie od konca Vavrišovo. Všetko mohlo byť inak, keby Bielemu Potoku v jeseni neodrátali deväť bodov za neoprávnené štarty Bohúňa, ktorý na zápasy nastupoval s neplatným registračným preukazom. Tieň tejto administratívnej hrúbky mal potom aj na ďalšie účinkovanie „Belanov“ v súťaži. Od mančaftu odišiel tréner Ján Pekár a vystriedal ho Jaroslav Pastucha.
Do druhej polovice súťaže Biely Potok pod vedením D. Vrbenského išiel s jediným cieľom, a to ujsť z prepadliska, vyhnúť sa dvom zostupovým priečkam. I napriek veľkej snahe nového šéfa, tento plán zostal nesplnený. Miestni futbalisti získali na jar síce o trinásť bodov viac ako do zimy, ale tento počet na záchranu nestačil. „Pol rok sme doslova pretrpeli,“ pokračuje D. Vrbenský. „Najväčším problémom bolo dať dokopy jedenásť mužov. Nič iné mi nezostávalo ako tiež vybehnúť na ihrisko. Hoci už máme nejaký ten rôčik po štyridsiatke.“
Vypadnutím do III. triedy sa v Bielom Potoku mala skončiť čierna futbalová epizóda. Podľa tamojšieho prezidenta sa vraj už jednoznačne blýska na lepšie časy: „Medzi mužov prešlo sedem hráčov z dorastu. Ďalej sme káder doplnili zvonku. Z toho predchádzajúceho zostali len dvaja dospelí futbalisti – brankár Rudolf Grom a Jaroslav Nemček. Čiže do súťaže vstúpime s čisto novým tímom. Našim jediným cieľom je návrat do „dvojky“ a o ňom ani nepochybuje. Už v príprave sa ukázalo, že si na takúto métu môžeme trúfať. Dokázali sme napríklad vyhrať turnaj v Liptovskej Osade či remizovali s Černovou 3:3.“ Túžbou D. Vrbenského je v čo najkratšom čase dostať „koženú“ v tejto mestskej časti až do najvyššej liptovskej súťaže. Teraz ale treba urobiť prvý krok, „vykopať“ sa z „trojky“.
