LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Liptovský Mikuláš sa rozprestiera na území severnej časti stredného Slovenska. Obkolesený je horstvami Západných Tatier, Chočských vrchov, Nízkymi Tatrami a Malou Fatrou.
K vencu hôr patrí i krivánska skupina Vysokých Tatier. Ochrana pred ohňom je taká stará ako história obydlia. Na našom území sa s vedomou ochranou proti ohňu stretávame najmä v mestách v stredoveku, kde v súvislosti s hustou zástavbou drevených domov dochádzalo k častým požiarom.
Povinnosť hasiť pripadla každému občanovi, velenie patrilo cechovým organizáciám. O najstarších protipožiarnych opatreniach na Liptove sa dozvedáme z Požiarneho poriadku Stolice Liptovskej zo dňa 29. júla 1788. Nariadenie obsahovalo 16 bodov a dodržiavať ho boli povinní všetci obyvatelia. Prvý hasičský zbor v L. Sv. Mikuláši pod názvom Hasičský spolok zriadili po opakovaných veľkých požiaroch a na základe kritiky občanov v roku 1873 – 74. Medzi dobrovoľnú činnosť hasičských zborov patrila nielen ochrana počas živelných pohrôm (oheň, povodne), ale aj rozsiahla kultúrna činnosť.
Povojnová potreba zjednotenia riadenia činnosti vzniknutých zborov a organizovania činnosti novovznikajúcich jednotiek bola taká silná, že zanietení jednotlivci hľadali spôsob, ako sa spojiť a spoločnými silami vytvoriť jednotný zastrešovací orgán. Táto iniciatíva vyústila v roku 1922 do vzniku Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku so sídlom v Martine. Tento významný medzník vo vývoji požiarnej ochrany zabezpečil rozvoj tejto humánnej organizácie a podnietil vznik jednotlivých okresných hasičských jednôt – spolkov regionálneho riadenia činnosti jednotlivých zborov.
Rok 1925 bol z pohľadu Liptova dôležitý hlavne vznikom Okresnej hasičskej jednoty č. 54 v Liptovskom Hrádku s pôsobnosťou pre okres Liptovský Hrádok a obce horného Liptova. Hlavnými činovníkmi, ktorí boli zvolení pri vzniku, boli predseda OHJ Ervín Spitkopf – notár z Dovalova, miestopredseda Jozef Chrobák – stolár z Hýb, a jednateľ Jindrich Habala – hlavný oficiál pri Okresnom súde v Liptovskom Hrádku. Po protestoch niektorých už predtým založených zborov voči úradnému rozhodnutiu mikulášskych úradov vytvárať len povinné hasičské zbory, povolili ľady na sklonku roku 1925, keď sa 11. októbra založila Okresná hasičská jednota č. 59 v Liptovskom Mikuláši s pôsobnosťou pre okres Liptovský Mikuláš a priľahlé obce. Na zriaďujúcom valnom zhromaždení zvolili veliteľstvo, na čele ktorého stál Adalbert Okoličáni, notár z Liptovského Mikuláša – okresný veliteľ, Václav Motyka, učiteľ zo Sv. Mary –,I. námestník, Ján Devečka, roľník z Okoličného – II.,námestník, J. Hrnčárik, obchodník z Liptovského Sv. Mikuláša – tajomník.
Ani susedný okres Ružomberok neostal pozadu v riadení hasičských zborov a hneď začiatkom roku 1926, konkrétne 18. apríla, zakladá sa aj tu Okresná hasičská jednota č. 65 pre okres Ružomberok a priľahlé obce. Za okresného veliteľa jednohlasne bol vyvolený okresný náčelník Vojtech Skyčák, námestníkmi Ján Rózsahegyi z Ružomberka a Jozef Meidlinger, notár z Liptovskej Teplej, tajomníkom Ján Mikula, notár z Liskovej, pokladníkom Viktor Sliacky, notár z Ružomberka a revízormi účtov Dr. Štefan Reindl, mestský referent, a Jozef Wagner, mestský pokladník z Ružomberka. Dňa 14. augusta 1929 sa spojila okresná jednota č. 54 Liptovský Hrádok s okresnou jednotou č. 59 Liptovský Mikuláš v jednu a ponechalo sa im číslo 54, keďže táto bola staršia a vždy riadne činná.
V povojnových rokoch 1945 – 1948 pôsobili na Liptove dve OHJ, v Liptovskom Mikuláši a Ružomberku. Po roku 1948 a zmene politických pomerov vznikli na území Liptova 3 okresy – Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok a Ružomberok.
V roku 1960 sa v našej republike uskutočnila územná reorganizácia a na základe toho došlo k zlúčeniu okresov Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok do jedného celku. Vznikol okres Liptovský Mikuláš, ktorý zastrešoval dolný a horný Liptov. Od 1. 1. 1966 sa zaviedol systém dvojstupňového riadenia, teda okresné výbory riadi iba ústredný výbor, keďže krajské výbory ukončili svoju činnosť ku koncu roka 1965. Stanovilo sa, že okresné konferencie budú raz za 3 roky a slovenská konferencia a zjazd raz za 6 rokov.
Počiatok sedemdesiatych rokov priniesol zmenu názvu, kde namiesto miestna jednota sa začína používať miestny dobrovoľný požiarny zbor. Na čele všetkých volených orgánov zväzu bol dobrovoľný (neplatený) funkcionár – predseda--veliteľ. Zmeny v podmienkach na súťažiach znížili počet kolektívov v okrese na 63 družstiev. V okrese bolo v tejto dobe 94 obcí a v nich 25 požiarnych vozidiel. V roku 1975 bolo v okrese evidovaných 5404 členov v 102 základných a 17 závodných zboroch. Začala sa aj výstavba hasičských zbrojníc, ktorých bolo postavených 6, výstavba ďalších 2 sa začala v uplynulom roku.
