RUŽOMBEROK. JAROSLAVA MATLÁKOVÁ, rehoľným menom sestra Hermana, je prvá blogujúca žena v habite.
Okrem toho, že prednáša na Katolíckej univerzite v Ružomberku, pôsobí ako poradkyňa pre rehole v oblasti mediálnej komunikácie.
Aktuálne žije v Ružomberku, ktoré je aj jej rodiskom. Napriek tomu, že je aktívna, sa považuje za lenivého človeka. Za múrmi kláštora sa so sestrami vedia pohádať, pandémia bola aj pre ne zaťažkávajúcou skúškou.
V rozhovore sa dočítate:
- aké pravidlá dodržiavajú rehoľné sestry v kláštore,
- či ľudia prosia rehoľné sestry o rady,
- ako sestra Hermana pomohla žene, ktorá chcela spáchať samovraždu,
- akí sú dnešní mladí ľudia,
- aký postoj má rehoľná sestra k LGBTI ľuďom,
- a čo pre ňu znamenajú najkrajšie sviatky v roku.
Rehoľné sestry máme zaškatuľkované, že väčšinu času trávia za múrmi kláštora. Ako vyzerá pracovný deň sestry Hermany?
Tak ako všetci ľudia, aj my chodíme do práce. Som v produktívnom veku, takže ráno o pol ôsmej odchádzam a vraciam sa okolo pol piatej. Čas za múrmi kláštora sa snažím chrániť pre seba. Využívam ho na modlitbu a obľúbené aktivity.
Aké pravidlá musia dodržiavať rehoľné sestry v kláštore?
Pravidlá, ktorých sa držíme, sa nazývajú konštitúcie. Je to súbor odporúčaní, ako by sa človek v našom postavení mohol dostať rýchlejšie do neba. Sú to odporúčania, ako žiť v chudobe, poslušnosti a čistote.

Okrem toho sú to odporúčania, ako žiť našu charizmu. My žijeme charizmou svätého Vincenta de Paul, všímame si veci, ktoré sú potrebné dnes. Nie tie, čo boli potrebné pred sto rokmi.

Koľko času denne strávi sestra modlitbami?
Nie je to striktne určené, že teraz v tomto čase sa musíme modliť. Závisí aj od zamestnania, kde setra pracuje, sama si vie určiť, kedy má na modlitbu najviac času.
Takže okrem toho, že sa modlíme spoločne so sestrami, máme vyhradený čas aj na individuálne modlitby. Súčasťou je rozjímanie, adorácie. Taktiež denná svätá omša.