Skialpinista Jakub Šiarnik: V lese som sa stretol s medveďmi aj s losom

SMREČANY. Jakub Šiarnik zo Smrečian nadviazal na rodinnú tradíciu vo vytrvalostných športoch a dal sa na bežecké lyžovanie. Už v sedemnástich rokoch sa mu podarilo vyhrať Slovenský pohár juniorov. Avšak učaroval mu aj skialpinizmus, v ktorom je dnes jeho meno na Slovensku pojmom.

Dosiahol v ňom výrazné úspechy doma aj v zahraničí. Dokonca sa chce kvalifikovať na olympijské hry.

Úspešný športovec z Liptova tvrdí, že v horách možno zažiť kadečo, má za sebou aj kuriózne stretnutie.

Prečítajte si aj Prečítajte si aj Eva Piatriková je športový mozog. Stojí aj za úspechmi Petry Vlhovej Čítajte 

Sezóna sa začala. Vo Francúzsku ste sa zúčastnili štafetových pretekov a pretekov v šprinte. Ako ich hodnotíte ?

Forma je zatiaľ pracovná a treba ju doladiť. Stále cítim, že to nie je optimálne. Vrchol máme v prvej polovici januára na európskom šampionáte vo francúzskom Chamonix. Potom bude nasledovať sled svetových pohárov, kde by mala byť moja forma na vrchole.

Skialpinizmus je pomerne finančne náročný šport. Čo by ste odporučili mladým športovcom, ktorí možno ešte nezarábajú a chcú začať so skialpinizmom?

Ak chce mladý pretekár začať so skialpinizmom, tak na výstroj si dokáže zarobiť aj na letnej brigáde. Avšak nie nové. Človek pri skialpinizme nepotrebuje žiadnu infraštruktúru a to je jeho výhoda. Stačí len sneh.

Ďalej by som im odporučil spojiť sa s niekým, kto už šľape na lyžiach dlhšie. Liptov má veľa skialpinistických pretekov, ktoré sú otvorené pre každého.

Ako ste si zarobil na prvý výstroj vy?

Tiež to bolo z mojich úspor z brigád. Vedel som, na koho sa obrátiť a s pomocou kamaráta Michala Honka som si zadovážil prvý výstroj.

Začal som pokukovať po skialpinizme v osemnástich rokoch ešte keď som sa naplno venoval bežeckému lyžovaniu. Videl som v ňom možnosť ako si predĺžiť sezónu. Počas jarných výletov som si natrel na bežky stúpací vosk a vyšiel aj do Žiarskeho sedla.

Tým, že som zo Smrečian, skialpinizmus bol u mňa stále v podvedomí. Neskôr mi pomohol aj jeden mikulášsky obchod, aby som sa dostal ešte k lepšiemu vybaveniu a potom to už išlo.

Podmienky na šport sú v Liptovskom Mikuláši pre priaznivcov zimných športov veľmi dobré. Začínali ste na bežkách a neskôr ste presedlali na skialpinizmus. Nemali ste nutkanie vrátiť sa opäť na bežky?

Bežky sú stále súčasťou môjho tréningu, v podstate nikdy som s nimi neprestal. Dokonca chodím aj na preteky. Paradoxne viac v lete ako v zime, kde využívam kolieskové bežky. Snažím sa držať krok s dobrými bežcami, no moje ambície v tomto odvetví nie sú tak veľké ako v skialpinizme.

Nelákal vás kedysi futbal alebo hokej, ako väčšinu mladých chalanov?

Hokej ma bavil, ale nehrával som ho na súťažnej úrovni. Vo futbale či hokeji treba začať v mladom veku, no mňa to vtedy nebavilo. Som jeden z mála chalanov, ktorý nehral futbal. Teraz mi trochu chýba výbušnosť a agilita, ale využil som rodinné predispozície na vytrvalostné športy. Otec aj strýkovia behali vrcholovo na bežkách. Chvíľu som sa venoval aj zjazdovému lyžovaniu, no videl som nedostatky silovo-výbušného charakteru.

Tak ako v každom športe, aj v skialpinizme sú športovci, ktorí sú vzorom pre začínajúcich pretekárov. Vo vašom prípade to bol kto?

U mňa je to špecifické. Nikdy som nemal konkrétnu osobu, ku ktorej by som vzhliadal. Keď som začínal, všímal som si tých, ktorí dosahovali popredné priečky na pretekoch. Snažil som sa ich odpozorovať najmä z pohybového prejavu a z tréningov. Využíval som aj aplikácie, kde môžu športovci zdieľať svoje časy a tréningy. Je to zradné, pretože človek kopíruje režim iného športovca a nemusí to sedieť jemu. Ja som sa skôr snažil pochopiť širšie súvislosti a inšpirovať sa.

Skialpinizmus bol zaradený do zimných olympijských hier. Pochopiteľne na nich nechcete chýbať. Ako sa snaží podporovať štát tento šport? Je to dostačujúce?

Už keď sme schopní dosahovať výsledky v najlepšej desiatke na svete, tak aj štát so o nás zaujíma viac. Dôležitým míľnikom bolo, keď ma tento rok na jar zobrali do