ŠVOŠOV. Mužstvo do V. ligy vstúpilo rozprávkovým maršom (päť kôl, pätnásť bodov), pričom takmer až do polčasového finišu bolo na čele tabuľky. Až v závere špicu opustilo, avšak, vzhľadom na nováčikovskú nálepku, má za sebou veľmi peknú a zaujímavú misiu. K nej sme sa vrátili s trénerom OŠK Švošovom Michalom Poništom.
Čo poviete na aktuálne tabuľkové postavenie?
Myslím si, že v klube sú všetci spokojní s našim umiestnením. Netajím, trochu sa aj čakalo, že eufória z postupu a nováčikovský elán by nás mohli zaradiť minimálne do stredu tabuľky, alebo do jej prvej polovice. Keby sme však boli mali o jedného-dvoch hráčov viac, mohlo to byť ešte lepšie. Hlavne v druhej časti jesene nás trápili problémy s úzkym kádrom.
Začiatok bol ako z veľkej knihy, čo bolo za 15 - bodovou šnúrou?
Všetko fungovalo, vyhýbali sa nám zranenia a, ako sa vravel, bolo cítiť postupovú eufóriu. Tiež treba povedať, že mužstvo malo veľmi dobrú letnú prípravu. Chalani maximálne zodpovedne pristupovali k tréningom, čo sa aj prejavilo na ihrisku, v majstrákoch. Nielenže v úvodných piatich kolách nestratili ani bod, no veľavravné bolo takisto skóre 20:3.
Po spanilej jazde prišla prvá, a dosť šokujúca prehra, navyše doma s Turzovkou 1:4. Čo sa v tom zápase udialo?
Výsledok ovplyvnili dve veci. Viedli sme 1:0, ale mužstvo nedokázalo súperovi odskočiť, hoci aj o tri góly, lebo príležitosti na to boli. Hostia potom z ojedinelého protiútoku vyrovnali. My sme, samozrejme, chceli vyhrať a Turzovka to využila na svoje brejky. Áno, bola to trochu facka.
Prejdime k pomyslenej cieľovej jesennej rovinke, Švošov už strácal dych, keď v posledných troch kolách si pripísal len dva body (v Rosine 0:0, so Žabokrekmi 2:2)?
Prišli zranenia, choroby, takisto pracovné povinnosti hráčov a odrazu bolo k dispozícii len jedenásť-dvanásť chlapcov. V niektorých stretnutiach museli nastúpiť aj chalani, čo neboli celkom fit. Nechcem sa vyhovárať, no tieto okolnosti v ďalších kolách ovplyvnili naše výkony i výsledky.
Ako vnímate rozdiel medzi piatou a šiestou ligou?
My sme nevedeli, do čoho ideme. Ukázalo sa, že predovšetkým mužstvá zo Žilinského okresu majú značnú kvalitu. Hrá tam veľa chlapcov, čo prešli Žilinskou futbalovou akadémiou. V šiestej lige predstavovalo kvalitu päť tímov. V piatej lige až na Liptovský Hrádok, sú všetky dobré.
Všimli sme si, že najlepší lanský kanonier VI. ligy, skupiny B 27 – gólový Šimon Žiara, v jeseni skóroval len osemkrát, zvlhol mu pušný prach?
Trochu si naši útočníci vymenili úlohy, takisto sa Šimon chvíľku hľadal. Potom sa z pozície zakončovateľa akoby preorientoval a stal sa z neho hlavný nahrávač Martina Daudu, ktorý zaznamenal 14 gólov, pričom Šimon mu asi pri deväťdesiat percent presných zásahov asistoval. V závere jesene už aj Šimon Žiara sa dostal do streleckej formy. Jednoznačne však môžem povedať, že naša dvojička vpredu veľmi dobre fungovala. Celkove s počtom gólov som spokojný, veru, tam nás topánka netlačila.
Na akých atribútoch, či silných stránkach bola vaša jeseň postavená?
Švošov, čo sa týka finančných možností, je skromný klub, a tak nám nezostávalo nám nič iné, len vyskladať mančaft z chalanov, ktorí majú charakter, ktorý majú vzťah k OŠK a bojujú so srdiečkom. Bolo dôležité, aby spolu držali a pomáhali si navzájom. To sú hodnoty, pre ktoré je dedinský, amatérsky futbal taký pekný. Žiaľ, v súčasnej dobe už aj takéto súťaže ovplyvňujú peniaze. Preto sa obávam, či do budúcna budeme schopný udržať tento tím. Súčasná partia predstavuje zdravý kolektív, zložený z kamarátov. Určite mali sme aj individuality ako napríklad brankár Raček, ktorý podával výborné výkony a bol veľkým prínosom. Ďalej najlepší strelec súťaže Dauda či obaja stopéri boli lídrami tímu. U nás hrajú zadarmo, mohli odísť za lepšími podmienkami.
Čo treba v klube spraviť počas zimy?
Určite doplniť káder. No nezakrývam obavy, že to bude veľmi ťažké. Dnes nároky hráčov, ktorých chcete pritiahnuť, hoci z okresnej súťaže, sú niekedy neúnosné. Nuž uvidíme. Zároveň mám strach, že jeden-dvaja členovia kádra nás opustia.
Chcete ešte dačo dodať na záver?
Momentálne ešte neviem, či budem pri mužstve pokračovať aj na jar. Preto by som sa chcel poďakovať všetkým ľuďom, dobrovoľníkom, ktorí sa podieľajú na chode klubu. Od hospodára, pani, ktorá sa stará o útroby štadióna, tiež perie dresy, až po funkcionárov. Bez nich by futbal v obci neexistoval. Takisto moje poďakovanie patrí chalanov, za robotu, ktorú odvádzali v skromných podmienkach, aby boli úspešní. Všetkým prajem všetko najlepšieho v novom roku.
Na koľko percent vyzerá váš odchod?
Je to päťdesiat na päťdesiat. Na konci decembra mám stretnutie s predsedom OŠK Dušanom Roštekom.
