RUŽOMBEROK. JÁN GÁLIK učí telesnú výchovu a matematiku na druhom stupni základnej školy na sídlisku Klačno v Ružomberku. Je bývalý futbalový tréner žiakov a dorastencov. Nie je to však bežný učiteľ. Venuje sa aj písaniu fantasy a sci-fi poviedok. Napísal dve knihy.
Gálik tvrdí, že mladí športovci by mali mať na prvom mieste školu a šport brať ako koníček, ktorý im bude robiť popri práci radosť. Nie je zástancom domácich úloh. Žiaci by podľa neho už doma nemali riešiť školu, ale venovať sa iným aktivitám.
Skialpinista Jakub Šiarnik: V lese som sa stretol s medveďmi aj s losom Čítajte Telesnú výchovu neznámkujete. Prečo?
Rozhodli sme známkovanie zrušiť asi pred štyrmi rokmi. Vždy som bral ako svoj najväčší neúspech, keď som zistil, že žiak, cvičí len preto, že nad ním visí hrozba známky. Jednoducho chcem, aby cvičil preto, že je to príjemné.
Samotné známkovanie bol tiež veľký problém. Stalo sa mi, že výborní športovci cvičili len na tretinový výkon, no podľa tabuliek dostali jednotku. Potom boli žiaci, ktorí neboli až tak pohybovo talentovaní, no odvádzali stopercentné výkony. Podľa tabuliek im však vychádzala trojka. To je nezmysel. Aspoň u mňa.
Nie je možné, aby žiak, ktorý cvičí na telesnej výchove tak, že je krôčik od kolapsu, nedostal jednotku. Tu nastal problém u športovejších žiakov. Nebolo to voči ním fér, že mali lepšie výsledky, no rovnaké známky a ako menej talentovaní žiaci. Preto sme sa známkovanie rozhodli zrušiť.
Nechali ste niekoho prepadnúť z telesnej výchovy?
Hrozili sme prepadnutím, ale len žiakovi a žiačke, ktorí si nenosili úbor. Mali sme určité pravidlá. Keď to dospelo do kritického štádia, kontaktovali sme rodičov a zlepšilo sa to.
Je podľa vás na slovenských školách možné, aby si mohol vybrať žiak jeden šport, ktorému by sa chcel venovať?
Robím to tak, že sa snažím žiakov pripravovať na športové školské súťaže. Najlepšie to funguje vo futbalových triedach, pretože tam sú žiaci najtalentovanejší. Samozrejme, niekto vyskočí aj z mimo futbalovej triedy.
Žiaci sú schopní reprezentovať školu vo futbale, basketbale, florbale či iných športoch. Čiže telesná výchova je zameraná na školské súťaže. Žiakom vysvetľujem, že keď sa zlepšia vo volejbale, zlepšia sa aj vo futbale. Priama úmera je tam určite daná. Veľa vecí v rôznych športoch na seba nadväzuje.
V nefutbalových triedach sa ich snažím za štyri roky previesť čo najväčším množstvom športov. S tým, že v deviatom ročníku si ich otestujem a zvyšok školského roka majú pre seba. Ich úlohou je vybrať si, čo budú robiť na telesných výchovách. Takže áno, dá sa to.
Ako sa dá motivovať žiak, ktorého telesná výchova nebaví a je mu jedno, akú známku dostane?
Zrušili sme známkovanie telesnej výchovy. Našou úlohou je, nájsť im aktivitu, ktorá im vyhovuje. Ak žiakovi niečo prekáža a nebaví ho telesná výchova, beriem to ako svoju vlastnú vinu. Musím nájsť niečo, čo ich chytí.
Našťastie sa mi to za 22 rokov, ktoré učím, vždy podarilo. Je to aj pre to, že na Klačne máme veľmi dobré športové podmienky.
Učíte telesnú výchovu a matematiku. Prečo ste si zvolili takúto kombináciu?
Pôvodne som nechcel študovať matematiku. Telesnú výchovu som chcel určite, pretože obaja moji rodičia sú telocvikári. Život som prežil v telocvičniach, na plaveckých a lyžiarskych kurzoch.
Chcel som sa zamerať na biológiu, no otec mi poradil, nech sa dám na matematiku, pretože matematika sa učí na každej základnej a strednej škole. Biológia nie.
Matematika má veľkú hodinovú dotáciu a s kombináciou telesnej výchovy si veľmi rýchlo naplním úväzok. Telesná výchova je plná matematiky. Je o počítaní a rôznych meraniach. Pri matematike využívame príklady zo športu.
Ďalej sa dočítate:
- s akými najzábavnejšími výhovorkami sa stretol,
- čo sa na školách najviac zmenilo,
- či rastie záujem žiakov o šport,
- čo robiť so žiakom, ktorý sa nevie zmestiť do kože,
- prečo majú mať mladí športovci školu na prvom mieste.
Žiaci bývajú kreatívni a obzvlášť pri domácich úlohách či simulovaní. S akými najzábavnejšími výhovorkami ste sa stretli?
Žiaci mi povedali už hocičo. Že ich vytopilo alebo sestra im zobrala zošit. Bolo ich veľa, že si na niektoré už ani nespomeniem. Domáce úlohy som prestal zadávať.
Častokrát som našiel žiakov ležať na stolnotenisovom stole, kde mali v strede položený zošit a z neho odpisovali. Spýtal som sa ich, čo to robia a bez problémov mi povedali, že domácu úlohu. Nemá to význam. Snažím sa im všetko vysvetliť v škole a doma ich nezaťažovať.
Učíte už 22 rokov. Čo sa najviac za ten čas na školách zmenilo?
Veľa sa toho zmenilo. Najmä technicky. Sú internetové stránky, kde si môžem pripraviť matematické úlohy pre žiakov. Žiaci majú hneď spätnú väzbu. Tým pádom sa môžem viac venovať individuálne niektorým žiakom, ktorí majú s učivom problém.
