DEMÄNOVSKÁ DOLINA. Bol to práve drak, ktorý pred stáročiami preslávil Demänovskú ľadovú jaskyňu. Aj preto sa volala dračia. Domáci pastieri jaskyňu poznali už dlho, vnímali ju ako niečo magické, strašidelné a tajomné. Podľa starých povestí v nej žili draci.
Nežili len v jaskyniach v Demänovskej doline, povesti o okrídlených obyvateľoch chrliacich oheň sú rozšírené v celých Karpatoch.
Poznačil si, že videl letieť draka
Ľudovú povedačku ešte umocnil nález neznámych kostí, dokumentovali ich už v druhej polovici 17. storočia. V prvej polovici 18. storočia bádateľ Juraj Buchholtz skúmal Demänovskú ľadovú jaskyňu a vykopal ďalšie kosti. Nezhodovali sa s kosťami vtedy známych živočíchov, a tak ich označil za kosti draka. V skutočnosti to boli kosti jaskynného medveďa, zvieraťa, ktoré vtedajší vedci ešte nepoznali.
Buchholtz kosti zozbieral a kostru potom vystavovali v Technickom múzeu v Drážďanoch ako kostru liptovského draka. Dokonca za to dostal ocenenie. Zaujímavosťou je, že v jeho diári sa pri roku 1718 nachádza poznámka, že videl letieť draka.
Legenda o demänovskom drakovi žila ešte veľmi dlho, hoci sa podarilo dokázať, že nájdené kosti nepatrili žiadnemu drakovi. S Buchholtzom polemizoval už aj Matej Bel a Franz Ernst Brückmann krátko po Buchholtzovom objave už v roku 1739 jednoznačne pripísal kosti vyhynutým jaskynným medveďom.
Pomáhajú si modernými technológiami
Slovenskí jaskyniari sa spojili so Slovenským národným múzeom, Múzeom Andreja Kmeťa v Martine a Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.
Horský záchranár: Povestná ťapka s alkoholom môže v zime viac ublížiť ako pomôcť Čítajte Pomocou moderných technológií pracujú na zostavení kostry jaskynného medveďa v životnej veľkosti, ktorého si pred viac ako 300 rokmi pomýlili s drakom.
„Predlohou na vytvorenie modelu bola relatívne dobre zachovaná kostra mladšieho jedinca medveďa jaskynného nájdená v Jaskyni Izabely Textorisovej vo Veľkej Fatre,“ vysvetlila Zuzana Višňovská, biospeleologička zo Správy slovenských jaskýň.
Po preskenovaní lebky a jednotlivých kostí vytvorili odborníci digitálnu podobu kostry, následne sa jej časti, podobne ako diely skladačky, vytlačili v Bratislave na 3D tlačiarni zo špeciálneho plastu. Momentálne sa jednotlivé vyhotovené prvky kostry lepia, drôtujú a spájajú na odbornom pracovisku liptovskomikulášskeho jaskyniarskeho múzea.
Napokon sa diely poskladajú do finálnej podoby, kompletnej umelej kostry, ktorá je zavesená, respektíve podopretá na kovovej konštrukcii,“ doplnila.
Kostru po dokončení vystavia priamo v Demänovskej ľadovej jaskyni, ktorá prišla o ľadovú výzdobu. Takto dostane nové lákadlo.
„Hlavným zámerom je priblížiť verejnosti jednu z významných hodnôt tejto jaskyne. Chceme tak urobiť prostredníctvom vizualizácie zástupcu prehistorických živočíchov, ktoré kedysi využívali jaskynné prostredie ako úkryt na zimovanie či rodenie mláďat," spresnila Višňovská.
Kostru jaskynného medveďa si budú môcť návštevníci pozrieť v novej sezóne, tá sa začína 15. mája 2024.
Skialpinista Jakub Šiarnik: V lese som sa stretol s medveďmi aj s losom Čítajte Väčší ako medveď hnedý
Kosti medveďa jaskynného v minulosti pripisovali nielen drakom, ale dokonca aj jednorožcom. Najmladšie časové údaje získané datovaním fosílií medveďov jaskynných spochádzajú približne spred 24-tisíc rokov. Vzrastom šlo o veľkého medveďa, bol približne o tretinu väčší ako jeho príbuzný, dnešný medveď hnedý. Pomenovanie jaskynný získal preto, lebo jeho kosti sa objavovali najmä v jaskyniach.
Model jaskynného medveďa môžu návštevníci vidieť vo Važeckej jaskyni.
