Šprintér na motorkách: Cestné motorky sú oveľa strašidelnejšie ako moja 500-koňová

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Ladislav Litavský z Liptovského Mikuláša pôsobí od roku v 2018 profesionálne v motošporte. Preteká v šprintérskych pretekoch na upravených motocykloch. Pod prezývkou Billy Fast zbiera medaile na slovenských ale aj medzinárodných tratiach. Aktuálne jazdí na špeciálne postavenom motošpeciáli Honda CBR s turbo motorom o výkone približne 500 koní.

Na Liptove je šprint na motorkách menej známy šport. Ako ste sa k nemu dostali?

Ku motorizmu ma to ťahalo od detstva. Sám pracujem ako automechanik. Začínal som najprv v motokrose, neskôr som pretekal v cestných motocykloch. V jeden deň som sa išiel na mojej motorke previesť na letisko v Jakubovanoch. Stretol som tam dvoch motorkárov, ktorí sa len tak vozili. Párkrát som okolo nich prebehol. Prišli za mnou a povedali mi, že už o niekoľko dní budú preteky a či to nechcem vyskúšať. Skúsil som to a už som zostal pri šprintoch na motorkách.

Venujete sa šprintérskym pretekom na motorkách. Vedeli by ste nám to priblížiť?

Vzniklo to v Amerike. Jazdilo sa medzi semaformi a trať mala zvyčajne len štvrť míle, čo je 402 metrov. Ide o to, že sa dvaja pretekári postavia na spoločnú štartovaciu čiaru. Meria sa čas, za ktorý pretekár prejde trať, jeho reakčný čas na štarte a jeho maximálna dosiahnutá rýchlosť. Tieto okolnosti majú vplyv na celkové poradie v kvalifikácii. Následne sa jazdia finálové jazdy podľa kvalifikačného poradia.

Prečítajte si aj Prečítajte si aj GOT Cup v Ľubochni prikrášlený aj o nežnú spoločnosť Čítajte 

Je lepšie si motorku postaviť alebo ju kúpiť?

Začiatočníkom stačí kúpená motorka. Taká normálna a dobrá sa pohybuje medzi 3000 až 5000 eur. No ak sa chcú športu venovať na vyššej úrovni ako ja, musia si motorku upraviť. To už stojí väčšie peniaze. Na bežnej sériovej motorke nebude podávať výkony, ktoré by ho posunuli vpred. Na Slovensku je problém nájsť niekoho, kto vyrába také motorky a komponenty. Odporúča sa zahraničie, kde sa dá už špeciálne upravená motorka kúpiť. Ešte väčší problém je nájsť niekoho, kto sa bude o motorku starať a robiť jej servis. Motorku som si postavil skoro celú. Samozrejme, aj ja som potreboval niekoho, kto mi s tým pomohol. Nič som o takýchto strojoch nevedel a učil som sa na vlastných chybách. Obrovskú výhodu mám v tom, že svoju motorku poznám do poslednej skrutky a keď nastane nejaký problém, viem, čo mám robiť.

Aký rozpočet si má človek pripraviť, keď sa chce tomuto športu venovať profesionálne?

Čo sa týka najvyššej úrovni, ktorá sa jazdí v zahraničí, vyjde to veľmi draho. Treba veľa cestovať a motorku dať do servisu po každých pretekoch. Avšak odmeny sú v zahraničí vyššie. Na Slovensku to nie je až také drahé, no stále sa treba o motorku starať.

Pod sebou máte 500 koní. Nemáte obavy vy alebo vaši známi, že by sa vám niečo stalo?

Obavy sú stále, ale moji známi vedia, že jazdiť viem. Na prvých pretekoch som mal nehodu a motorku som úplne rozbil. Človek sa musí učiť časom a pomaly získavať skúsenosti. Pre porovnanie, vlastním aj cestné motorky do 200 koní a na tých je to strašidelnejšie ako na mojej, s ktorou pretekám. Na cestnej motorke si človek uvedomí viac riziko a cíti zrýchlenie oveľa intenzívnejšie. Na 500 - koňovej motorke sa všetko udeje tak rýchlo, že si človek ani neuvedomí riziko, pretože sa musí sústrediť na preteky.

Okrem samotného pádu z motorky, s akými rizikami musí jazdec počítať?

Môže prísť skrat v motore, pretože motory sú síce upravené, no aj tak idú na hranici odolnosti. Stalo sa, že motorka začala horieť počas pretekov alebo môže motor vybuchnúť. Stane sa, že sa zablokuje zadné koleso, človek dostane šmyk a už nemá šancu to ustáť. Môže sa stať hocičo.

Pracujete sám alebo máte okolo seba tím?

Zo začiatku som pracoval s bratrancom, ktorého som k tomuto športu priviedol. Potom sa však naše cesty rozišli. Momentálne mám v tíme kolegov z autodielne, v ktorej pracujem. Už sú celkom ostrieľaní a keď je nejaká porucha, vedia po čom ísť. Dá sa to zvládnuť aj samému. Na Slovensku máme dobrú komunitu a keď je nejaký problém na pretekoch, vieme si s pretekármi navzájom pomôcť.

Takže by sa dalo povedať, že v motošporte je najlepšie byť aj automechanikom?

Áno. Má to veľa výhod. Do motošportu by som sa nepúšťal, keby som o ňom nič nevedel. Neviem si predstaviť, ako by som dával nejakú spätnú väzbu. Po každej jazde sa môže hocičo pokaziť a treba improvizovať na mieste. Samozrejme, dá sa to zvládnuť aj bez automechanických skúseností. Avšak potrebujete veľa peňazí a tím okolo seba, ktorý sa bude o vás starať.

V motošporte sa profesionálne pohybujete od roku 2018. Je na Slovensku určitý nárast popularity v tomto športe?

Určite áno. Keď máme na Slovensku celoročné vyhodnotenie, vidíme nárast počtu pretekárov. Túto sezónu v mojej kategórii bola účasť plná, čo sa nestalo asi nikdy. Okrem jazdcov rastie aj počet ľudí v publiku. Veľmi nás pribrzdila pandémia, pretože všetci sponzori dali od nás ruky preč.

Aké sú vaše cieľe ?

Chcel by som sa viac účastniť na zahraničných podujatiach. Uvidíme, ako budú sponzori a financie pre tento rok. Hľadať sponzorov pre motošport na Slovensku je náročné. Mojim snom je zajazdiť si na trati Santa v Anglicku. Určite chcem odjazdiť viac pretekov v Maďarsku, kde sú lepšie trate a podmienky. Rovnako by som rád prilákal čo najviac divákov alebo jazdcov do tejto disciplíny, ktorá je pre všetkých. Najmenší jazdci majú päť až šesť rokov a najstarší cez 60. Je to šport a disciplína pre celé rodiny a všetky generácie. Väčšina tímov na pretekoch sú rodiny, kde sú jazdci za podpory bratov, sestier, rodičov a manželiek. Nestačí to len vidieť na smartfóne, treba to zažiť. Rovnako majú diváci voľný prístup aj do depa, kde sa môžu tvárou v tvár stretnúť s ich oblúbenými jazdcami a vidieť ich stroje. Väčšina jazdcov je priateľská a ochotná a s veľkou radosťou sa podelia o skúsenosti, zážitky či dovolia sa posadiť alebo vyfotiť s pretekárskym špeciálom.

Častokrát sa na sociálnych sieťach objavujú videá z nelegálnych tuningových zrazov. Spoločnosť ich hodnotí rôzne. Aký máte na to názor?

Je to všetko o ľuďoch. Niekoľkokrát som to videl a zažil. Väčšinou, keď je veľká oficiálna akcia a je tam bezpečnosť na prvom mieste, má to úroveň. Sú však zrazy, kde len stoja pri Tescu a nič nerobia. Sám som videl ľudí, ktorí podľa mňa nemali ani vodičský preukaz. Bolo to veľmi slabé. Čerešničkou na torte bolo, že sa dvaja jazdci pripravovali na šprintérske preteky. Neuvedomili si však, že mali kolesá vytočené oproti sebe a po štarte do seba narazili. Zažil som už kadečo. Ak by chcel niekto takúto akciu zažiť, odporúčam ísť na oficiálne stretnutia, kde to má úroveň a je to pod dozorom.