RUŽOMBEROK. Pre niekoho gýč alebo povinný spomienkový predmet z dovolenky, pre iného obrovská vášeň. Magnetky na chladničke boli hlavne v minulosti častým doplnkom nejednej domácnosti.
Malý, krehký, farebný obrázok z ľubovoľnej krajiny bol jednoducho skvelým darčekom, ako potešiť známych po návrate z pobytu pri mori.
Hoci Juraj Brček z Ružomberka priznal, že od nich upúšťame a z dovoleniek nosíme iné suveníry, jemu sa páčia stále. Vo svojej zbierke ich má na dvoch nástenkách naukladaných 1137. Tvrdí, že ide o najvyššie číslo na Slovensku.
V článku sa dočítate:
- Aká magnetka stála najviac,
- akú hodnotu má jeho zbierka,
- ktorá magnetka sa mu zháňala najťažšie,
- a ktorá mu do zbierky stále chýba.
Zbiera ich desaťročie
O Jurajovi Brčekovi môžeme smelo prehlásiť, že je vášnivý zberateľ. Okrem servítok a obalov z čokolád, roky zbieral kadečo. Od angličákov, indiánov, autobusov, snežných gúľ, postavičiek, CDčiek až po magnetky. Tým je verný dodnes.

Kedysi by ste v jeho byte našli magnetky z rôznych materiálov. Vlastnil gumené, drevené či kožené. Postupom času si uvedomil, že oveľa zaujímavejšie, no možno ťažšie, bude zbierať len jeden druh. Vybral si kovové.
„Niekto by povedal, že sú chladné. No keď mi v minulosti spadla na zem krehká rezinová, mal som slzy v očiach na krajíčku,“ povedal vášnivý zberateľ.
„Poviete si, čo plače pre dve eurá, ale zamrzí. Ja tu mám aj také, čo stoja šesťdesiat eur,“ ukazuje na magnetky z Venezuely a Tanzánie.
Pri magnetke z Kuby sa zapotil
Juraj, ako vášnivý cestovateľ, sa snažil priniesť si z každej dovolenky suvenír. Nie vždy to bolo, ako si mnohí myslia, jednoduché.
Napríklad v Dominikánskej republike bol presvedčený, že tam magnetku určite kúpi. „Prišli sme tam a nič, bez šance takú nájsť. Našťastie, na letisku cestou domov som objavil dve,“ spomenul Brček.
Na Kube kovovú magnetku hľadal týždeň.

„Bol som ochotný za ňu zaplatiť veľa, aj domácim som sľúbil odmenu, že ak mi magnetku nájdu. Nenašli. Po týždni ma to prestalo baviť,“ opísal zberateľ.
Nakoniec ju zohnal na zberateľskej stránke, kde stála stodvadsať eur.

„Vravím si, nedám za ňu toľko, nakoniec jedna pani z Austrálie rušila svoju zbierku. Sľúbila mi ju za dvadsaťpäť austrálskych dolárov, pripočítal som si dvadsaťpäť dolárov poštovné, tak sa mi to stále viac oplatilo,“ dokončil príbeh kubánskej magnetky.
Doma majú celý svet
Juraj Brček má vo svojom byte dve nástenky plné magnetiek. Jedna je v pracovni, druhá v spálni. Každá magnetka má svoje miesto, musia do seba zapadať aj tvarom.
„Ja som ako Monk, kým nie sú veci na poriadku s prácou nekončím,“ povedal Brček a povedal, že taký bol aj postup ukladania magnetiek na nástenky. Vnúčik vie, že sa ich nemá dotýkať, ak nejakú chce, starký mu ju podá.
Juraj má rád prácu s ľuďmi, pracuje na čerpacej stanici. Zberateľstvo ho roky napĺňa. Pre Ružomberčana je to koníček, vášeň, túžba niečo zbierať. Zároveň ho baví adrenalín, ktorý v zberateľstve našiel, pretože niekedy nevie, či sa mu vôbec zberateľský predmet podarí nájsť, koľko bude stáť a či mu vôbec poštou príde. Manželka v dobrom pridala, že vďaka zberateľstvu sa Juraj priučil aj základom cudzieho jazyka. Magnetky hľadá po celom svete a preto musí komunikovať.

„Niekto nerobí nič, nechodí na ryby, nešportuje, iba sporí. Ja rád cestujem, na konte mám 39 krajín. O mesiac ideme do Ománu, v auguste do Albánska,“ predstavil plány. Tvrdí, že na Slovensku aj v Čechách má vo svojej zbierke kovových magnetiek najviac.
„Viem iba o jednom zberateľovi z Ukrajiny, ktorý ich vlastní tisíc,“ spomenul.
Najťažšie sa zbierajú magnetky z afrických krajín, tam ani netušia, čo magnetka je. „Keď sme boli v Gambii, magnetka pre nich je kus kokosu alebo sklíčko olepené farebnou páskou. Kovovú nezoženiete“.
Zo zvedavosti ich ponúkol na bazári
Priatelia vedia, čím Juraja potešia, do zbierky mu magnetkami prispeli aj oni.
Spoločným motívom Jurajových magnetiek je mapa štátu. Nemeckých má tridsať, rakúskych dvadsať, každá z nich je ale iná. V mozaike nájdete aj našu slovenskú.
„Pozrite, túto z Venezuely jeden ju ponúkal za štyristodvadsať eur, neviem prečo toľko stála. Pre každého má magnetka inú zberateľskú hodnotu,“ vysvetlil Ružomberčan.

Na otázku, po ktorej magnetke mu piští srdce najviac, sa usmial. „Teraz mám túžbu navštíviť všetky krajiny. Taká, ktorá by do zbierky zapadla, už neexistuje,“ prezradil.
Marshallove ostrovy, Mikronézia, Nauru, Šalamúnove ostrovy, vymenoval zoznam zapísaný v poznámkovom bloku, no tie v podobe magnetiek neexistujú.
Zaujímame sa, akú hodnotu môžu mať dokopy všetky. „Predpokladám, že päť a pol tisíc,“ odpovedal Juraj a dodal, že ich len zo zvedavosti dal na bazár, či ich ktosi nekúpi.
„Nenašiel sa nikto, kto by kúpil všetky ako celok. Viem si mozaiku predstaviť niekde v cestovnej kancelárii, každopádne som to skúšal len zo zvedavosti, určite by sa mi aj za nimi cnelo,“ uzavrel Brček.