LUDROVÁ. V súťažnom ročníku 2022/2023 bol tento Ružomberčan s dvadsiatimi presnými nástrelmi štvrtým najlepším kanonierom najvyššej liptovskej súťaži. Teraz, po jeseni s dvanástimi gólmi vedie strelecký pelotón.
Tatran nastúpil proti Žiline svižne. Konečný výsledok je však pre Liptákov krutý Čítajte Boli ste už polčasovým streleckým kráľom? - znela naša prvá otázka na Lukáša Lazíka, len mimochodom v "civile" inžiniera, absolventa Leteckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.
To nie, ale aj vlani som po polovici súťaže bol na tom veľmi slušne, na desiatich góloch. Začiatok aktuálnej sezóny bol horší, výrazne mi pomohlo päť gólov v posledných dvoch kolách.
Odkedy kopete za Ludrovú?
Od roku 2011, pričom na začiatku išlo o hosťovanie. Predtým som totiž odišiel na Technickú univerzitu do Košíc, na Leteckú fakultu. Samozrejme, do Černovej, kde som bol predtým registrovaný, sa mi nedalo dochádzať na tréningy a preto ma ani nestavali. Netajím, už vtedy boli v moje hlavne aj myšlienky, s futbalom nadobro skončiť. Nuž a nasledoval prišiel prestup do Ludrovej. Za tamojší klub predtým hrával otec, tak to s nejakými funkcionármi ukul. Pamätám si, že v piatok bol dotiahnutý prestup a hneď v prvom majstráku som práve proti Černovej skóroval.
Čo poviete s odstupom času, bol to dobrý krok?
Výborný. V Ludrovej som spokojný.
To znamená, že aj s kabínou?
Smelo môžem vyhlásiť, že určite tvoríme jeden z najlepších kolektívov v súťaži. Všetci hráme so srdiečkom. U nás žiadne financie nie sú. Takže ani navzájom si nemáme, čo závidieť.
Čiže okrem Černovej a Ludrovej, žiadny iný klub ste nespoznali?
Veru, nie. V Černovej som bol od prípravky. Bolo to iba na skok z ružomberského sídliska Klačno, kde som býval. V tom čase ako tréneri v TJ Máj pôsobili Milan Kustra, bývalý kolega môjho ´tatka´ z basy a Peter Vaverčák.
Nie je tajomstvom, že najprv išlo o pevné spojivko so stopérskym postom a potom zrazu prechod na úplne iný pól, do útoku. Ako k tomu došlo?
Keďže som bol stále preč, najprv ´výška´ a potom zamestnanie v Mladej Boleslavi, už mi vzadu chýbala aj kondička, bez tréningov to nešlo. Za zmenou mojej náplne bol vtedajší brankár Michal Kmeť a tréner Miroslav Láclavík. Je to už, tuším päť rokov.
Vráťme sa ešte v predchádzajúcej sezóne, Ludrová siahala na liptovský primát, no v poslednom zápase, keď potrebovala tri body, len remizovala, s napokon s postupujúcou Palúdzkou, 1:1. Išlo o veľké sklamanie?
Áno, strašne to mrzelo. Veď do konca stretnutia nezostávalo už azda ani pätnásť sekúnd, keď do našej šestnástky letel center, z ktorého súper vyrovnal. Stačilo tú loptu odvrátiť a boli by sme víťazmi VII. ligy.
Pokúsite sa teraz o reparát?
Určite chceme zabojovať o prvé miesto. Ak dôjde k zlepšeniu v stretnutiach na vlastnom ihrisku, môže to vyjsť. Pri pohľade na tabuľku z domácich zápasov, mi až oči plačú. Na vedúcu priečku však strácame len dva body. Konkurencia hore je však veľká. Navyše idú správy, že prvá Černová sa posilňuje.
Kým vonku je Ludrová lídrom mini tabuľky so šestnástimi bodmi, tak doma získala iba sedem, pričom akurát raz vyhrala, v čom bol problém?
V kabíne s chalanmi sme sa zhodli, že v studenej vode (úškrn). Asi bojler je pokazený, keďže sme nemali teplú vodu. A studená nás demotivovala.
Čo sa týka vás, siedmu ligu považujete za optimálnu súťaž?
Áno. V siedmej lige je veľa kvalitných tímov a v nich mám tiež kopec kamarátov. Takže, skoro čo zápas, to je vlastne aj také derby.
Na slávnostnom vyhlásení Jedenástky LFZ za rok 2023 ste priznali, že po zápasoch dáko so spoluhráčmi neposedíte, ale náhlite sa domov k rodine, ako to vlastne je?
Na zápasy vonku, no takisto doma, keďže bývam v Ružomberku, jazdím autom, takže nejaké pivo neprichádza ani do úvahy. Sem-tam však pobudnem s chalanmi, ale alkohol nepijem.
