RUŽOMBEROK. "Pracovalo sa každý deň osem hodín, v utorok do sedemnástej,“ priblížil stavbár, dnes sedemdesiatnik, Pavel Mrva z Kalamien. Pracoval ako hlavný dozor výstavby sídliska Klačno v jeho druhej etape.
O robotách v bytovkách mal a stále má prehľad. Práce išli ako hodinky. S kolegom Dytrichom mali na starosti približne dvesto pracovníkov, ktorí bytovky stavali.
Na stavbe boli dva žeriavy, piesok vozili z Dunaja, štrk zo Sučian a z Párnice, panely vyrábali v Liptovskom Mikuláši.
„V jednej bytovke robili chlapi základy, v druhej sa montovalo, ďalšia sa dokončovala,“ opísal priebeh stavby najväčšieho ružomberského sídliska.
Rok 1983, stavbári na Klačne. (zdroj: Smer Banská Bystrica)Dnes je sídlisko Klačno najväčšie v Ružomberskom okrese a radí sa aj k najväčším na Liptove. Jeho príbeh sa v zásade neodlišuje od príbehov sídlisk v iných slovenských mestách, ktoré sa stavali v 70. až 80. rokoch, súviseli s industrializáciou a sťahovaním ľudí do miest bližšie za prácou.
Ďalším dôvodom bola celková zmena v spôsobe bývania rodín, pretože ľudia upúšťali od súžitia viacerých generácií pod jednou strechou.
Dôvodov pre výstavbu sídlisk bolo viac
Panoráma Ružomberka vyzerala ešte v nedávnej minulosti úplne inak. Pri vstupe do mesta od západu Ružomberka nedominovalo vysoké sídlisko, boli tam lúky, na ktorých sa pásol dobytok.
Ružomberok bol odjakživa priemyselným mestom a ľudia z fabrík mali často problém s bývaním. Z okolitých miest im bolo dochádzať ďaleko. Tak prišlo rozhodnutie postaviť ľuďom sídlisko.
