RUŽOMBEROK. Na ženy za volantom autobusu si cestujúci pomaly zvykajú. Profesionálnych vodičiek, čo šoférujú vozidlá nad tri a pol tony, pribúda. U mnohých cestujúcich vzbudzujú rešpekt, nad ich spôsobom jazdy sa akosi viac zamýšľajú.
Svoje o tom vie aj Zuzana Vranová z Ružomberka, ktorá základy jazdy odkukala od manžela. Ten roky pracuje v rodinnej autobusovej firme a Zuzana mu častokrát na dlhých trasách robila spoločnosť spočiatku ako zákazníčka. Ten o jej šoférovaní prezradil, že ženy majú iný cit a spôsob šoférovania ako muži, sú jemnejšie.
Voči nevhodným poznámkam za volantom je imúnna, ale rozhodne ju poteší, ak cestujúci zhodnotia, že šoféruje lepšie než muži vodiči.
Vodičák nie je lacná záležitosť
S myšlienkou absolvovania kurzu, ktorý je potrebný k získaniu oprávnenia šoférovať autobus, sa Zuzana pohrávala dlhšie.
„Tým, že manžel je tiež vodič autobusu, sme zhodnotili, že to nie je zlý nápad,“ začala Zuzana.
Na kopci žiť nechceli. Prví obyvatelia prišli na ružomberské sídlisko bývať pred štyridsiatimi rokmi Čítajte Výcvik absolvovala v Ružomberku. Trval o čosi dlhšie než predpokladali, bolo to približne päť mesiacov. „Potrebovali sme doplniť aj kvalifikačnú kartu, čo celý proces vybavovania predĺžilo,“ opísala Zuzana a doplnila, že skúšky neboli zložité.
„Keď to porovnám s vodičákom na osobný automobil, bolo to podobné. Klasika, testy, cvičisko, jazda a trošku zručnosti,“ opísala s úsmevom. Doplnila, že čo sa ceny týka, nešlo o lacnú záležitosť. To, aby mohla jazdiť a tak trochu si splniť sen, ju stálo približne tri a pol tisíca eur.
Šofér nesie zodpovednosť za päťdesiat ľudí
Mnohé ženy sa pre šoférske povolanie rozhodli na základe rodinnej tradície, viaceré z nich majú medzi vodičmi starých otcov, otcov, bratov. Zuzana sa do šoférskej rodiny vydala. Najväčším učiteľom bol manžel, no poradiť si počas jazdy nechá aj od svokra, či švagra.
Deti učia netradične, o titul Učiteľská osobnosť Slovenska sa uchádzajú aj dve Liptáčky Čítajte „Začiatky boli samozrejme ťažšie, v autoškole absolvujete niekoľko jázd. Realita je vždy iná, predsa len, jazdiť s dvanásťmetrovým vozidlom plným cestujúcich je zodpovednosť,“ opísala.
Na druhej strane spomenula, že pri šoférovaní autobusu sa cíti istejšia.
„Rozhľad je úplne iný. Hoci je to väčší stroj, sedím vyššie, mám širší obzor a vidím, čo sa na vozovke deje.“
