LIPTOV, KOŠICE, BANSKÁ BYSTRICA. Prihrajte jej loptu a ustúpte, ona sa o všetko postará. 43-ročná ZUZANA ŽIRKOVÁ v súčasnosti trénuje ženský basketbalový klub Slávia Banská Bystrica.
Bývala skvelá rozohrávačka basketbalovo vyrástla v Prievidzi, dominovala basketbalu na starom kontinente, ako máloktorá zo Sloveniek. Všimli si ju aj v Amerike, kde ju v roku 2003 draftovali do WNBA.
Je trojnásobnou šampiónkou Euroligy (dvakrát s Ružomberkom) a osemkrát získala cenu za najlepšiu basketbalistku Slovenska. Aby toho nebolo málo, vo svojich 20 rokoch sa stala najlepšou strelkyňou FIBA Európa v kategórii do 20 rokov.
So Slovenskom sa predstavila na olympijských hrách v Sydney 2000 a na Majstrovstvách Európy v basketbale žien obsadila so Slovenskom ôsme miesto.
V Košiciach po nádhernej sezóne zakončenej titulom v extralige žien, ukončila hráčsku kariéru.
Mnohí o vás hovoria, že ste jedna z najlepších basketbalistiek v samostatnej ére Slovenska, ba možno aj najlepšia. V hraní basketbalu ste predstavovali to, čo trénerka Hejková znamená v trénovaní. Súhlasíte s tým?
To neviem povedať. Ak sa to zoberie z nejakého historického hľadiska, tak by sa to možno dalo porovnávať. Trénovať a hrať sú dve rozdielne veci. Myslím si, že keby som ešte hrala, bola by som medzi najlepšími. Človek k tomu nepotrebuje ani ego, stačí sa pozrieť na výsledky.
Po rokoch bez spánku si môže vydýchnuť. Starosta Švošova s domácimi sprístupnili lavicu ponad Váh Čítajte Práve pod taktovkou Natálie Hejkovej ste hrávali za Ružomberok, s ktorým ste získali dva tituly v Eurolige. Ako hodnotíte toto pôsobenie a prečo ste v Ružomberku nezostali?
Boli to moje rozbehové roky v Eurolige a som za to vďačná. V Európe sme mali stopercentnú úspešnosť v euroligových tituloch. Moje kroky viedli ďalej do zahraničia, pretože som chcela odísť zo Slovenska.
Myslím si, že som urobila dobrý krok v rozvoji mojej kariéry. Určite by som to nemenila a urobila to znova. Ružomberok beriem ako mesto, ktoré mi dalo po basketbalovej stránke veľmi veľa. Nikdy som neriešila okolité veci. Zažila som tam veľa pekného, ale musela som sa posunúť ďalej.
Športová riaditeľka z Jasnej: Trať nebola ako sklo, pripravili sme ju výborne Čítajte V roku 2003 vás draftovali do WNBA. V tom istom roku bol draftovaný aj Lebron James. V Amerike to musel byť nielen po basketbalovej stránke iný svet. Bola to dobrá skúška?
Áno a som rada, že som ju využila. Do života mi to dalo strašne veľa. Uvidela som dva rozdielne basketbalové svety. Som spokojná, že som to mohla vyskúšať. V Amerike som ukázala, čo viem.
Ďalej sa dočítate
- Prečo sa do Ameriky už nevrátila,
- či ako 20- ročná cítila tlak na olympiáde,
- prečo si od basketbalu nedala po hráčskej kariére pauzu,
- ako hodnotí kvalitu našej basketbalovej ligy.
Nerozmýšľali ste niekedy, že by ste sa do Ameriky vrátili?
Nie. Kvalita v Európe bola natoľko vysoká, že som nemala potrebu vracať sa naspäť. V tom čase tam bolo aj veľmi málo Európaniek, pretože Američania ťažko prijímajú nových ľudí. Aspoň vtedy to bolo tak. V súčasnosti sa to otočilo a Američanky chodia hrávať do Európy. Niektoré máme aj na Slovensku.
Vaše najvýraznejšie obdobie bolo v Good Angels Košice. Na východe republiky ste skalpovala, čo to išlo. Považujete toto obdobie za najlepšie vo svojej kariére? A čo hovoríte na ich situáciu teraz?
Každé obdobie má svoje špecifiká. V Košiciach som prežila nádherné momenty spojené s úspechmi a s veľmi dobrou basketbalovou partiou. Domnievam sa, že každý športovec by si prial podobný koniec kariéry, ako som mala ja v Košiciach.
To, čo sa tam deje teraz, je vyústenie dlhoročnej situácie v športe. Asi sa to nedá robiť každými smermi a, bohužiaľ, je to obraz dnešnej doby.
Nič dlžná ste nezostali ani slovenskej reprezentácii. Dokonca ste boli na olympijských hrách v Sydney ako 20-ročná. Nebol to pre vás tlak v tak mladom veku?
Nebol tam žiaden tlak a ani som ho nepociťovala. Už som mala skúsenosti z Ružomberka, takže som bola dostatočne vyhratá. Bola česť tam byť, škoda, že sa na olympijských hrách ešte dlho neukážeme.
Po ukončení hráčskej kariéry ste sa dali na trénovanie. Spomínali ste, že basketbal je váš život a za nič by ste ho nemenili. No aj napriek tomu, nechceli ste si dať po rokoch driny a hrania na chvíľu pokoj od basketbalu?
Po kariére som sa musela zaradiť do života. A podarilo sa mi to najlepšou možnou cestou. Som rada, že som takto rýchlo do toho skočila. Som spokojná, že to dopadlo práve takto, venujem sa tomu, čo mám rada a živím sa tým.
Z hráčskej kariéry ste sa prehupli do trénerskej. Aká bola pre vás najväčšia zmena, s ktorou ste sa museli vysporiadať?
Jednoznačne je to úplne iný pohľad hráčky a trénerky. Keď hráte, sú vám podávané informácie, no keď ste tréner, musíte sa naučiť informácie podávať ďalej a to niekedy nie je jednoduché.
To bolo pre mňa najťažšie na pochopenie, no keď som na to prišla, začalo to fungovať. V Košiciach som sa za dva roky toho veľa naučila.
Hráčky niekedy musia vypustiť paru a ísť sa zabaviť. Vy ste boli niekedy jednou z nich. Aký máte teraz na to názor ako trénerka? Chodievali ste na párty aj vy?
Beriem to ako súčasť života. Dievčatá sú dospelé a mali by byť zodpovedné a nastaviť to tak, aby to fungovalo. Určite nie som na toto limitujúca, no, samozrejme, nie pred zápasom. Zažila som podobné veci ako hráčka a teraz ako trénerka. Niekedy je lepšie nezasahovať do toho.
Disponujete obrovskými basketbalovými skúsenosťami. Stalo sa vám niekedy, že ste museli požiadať o radu nejakú svoju bývalú trénerku či trénera?
Najväčšia škola sú samotné zápasy. Musíte vnímať súčasný basketbal, aký je. Treba si znova prehrávať zápasy a hľadať v nich chyby, že čo by ste urobili inak. To je najlepšia škola. Nikoho som kontaktovať nepotrebovala.
Veľa trénerov na Slovensku siaha po amerických hráčkach. Z vášho pohľadu je možné budovať úspech aj na domácich hráčkach?
Kvalita ligy nie je na takej úrovni, aby to bolo možné. Ak má hráčka talent, musí odísť zo Slovenska. Tá úroveň je tu, aká je, či si to chce niekto priznať alebo nie.
Treba dať šancu mladým slovenským hráčkam, no cesta k úspechu to momentálne nie je. Príkladom je Ružomberok, ktorému hráčky síce získavajú skúsenosti, no ak by chceli výrazne uspieť v zahraničí, museli by siahnuť po cudzích hráčkach.
