LIPTOV. Služby, obchod aj priemysel na Slovensku dnes trpia nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. Firmy v spolupráci s miestnymi strednými školami preto opäť zavádzajú duálne vzdelávanie. Znamená to, že žiaci chodia do firiem praxovať už počas školy.
Ľudia chýbajú aj v obchodných prevádzkach, a tak sa v liptovskomikulášskom Verexe majitelia rozhodli, že sa pokúsia využiť to, čo fungovalo už v minulosti. Spojili sily s Coop Jednotou a hotelovou akadémiou a budúcich zamestnancov si vychovávajú päť rokov sami už od školských lavíc. Po rokoch príprav otvorili v Liptovskom Mikuláši vzdelávanie obchodných pracovníkov.
Jakub Frackowiak, prevádzkovo personálny riaditeľ spoločnosti CBA Verex, hovorí, že prax ukázala opodstatnenosť odboru. Spoločnosť patrí k najväčším zamestnávateľom v oblasti obchodu na Liptove a Orave. Aktuálne majú 39 prevádzok s potravinami, 40. v poradí otvoria tento rok na Orave.
V roku 2018 sa vám podarilo doslova vzkriesiť a rozbehnúť štvorročný maturitný odbor obchodný pracovník. Spolu s liptovskomikulášskou hotelovou akadémiou ste vychovali prvých maturantov. Aké sú skúsenosti?
Pozitívne. Skončili prví študenti, v pilotnom ročníku sme ich mali 14. Fungujeme tak, že polovica žiakov chodí na prax k nám a polovica do Coop Jednoty. Takmer polovica zostala pracovať aj po skončení školy vo firmách, kde praxovali už počas štúdia. Tí, čo nepokračovali, sa rozhodli ísť na vysokú školu, alebo sa rozhodli pracovať v inom odbore. Je to normálne, stáva sa to. Polovica zostala a to je pozitívny výsledok.
Pre nás je dôležitý osobný prístup, študentov si poznáme a veľmi nás teší, že napríklad jedna naša absolventka po skočení školy nastúpila rovno do praxe a dnes už pracuje na pozícii zástupkyne vedúcej predajne. Ak sa študenti uchytia a ukážu, že chcú, môžu pracovať na rôznych pozíciách.
Takže stále fungujete tak, že polovica študentov je u vás vo Verexe a polovica v Coop Jednote?
Najprv to tak bolo, ale odbor sa osvedčil a dnes z neho ťažia aj iné obchodné prevádzky, ktoré potrebujú šikovných zamestnancov s praxou. Počítali sme s tým, že hoci sme odbor rozbiehali, študentov nebudeme potrebovať len my. Aj to dokazuje, že odbor obchodný pracovník je pre trh práce potrebný. Študenti sa zamestnajú hneď.
Za päť rokov, ako u nás funguje duálne vzdelávanie, sme vytvorili až 40 stredísk praktického vyučovania na Liptove a Orave, takže je to pre žiakov veľmi dostupné, môžu striedať pracoviská.
Čo sa vlastne žiaci učia? Ktoré predmety sú základné?
Ide o maturitný odbor, takže sú to aj klasické predmety ako matematika a slovenský jazyk. Z nich sa robia aj prijímačky, no žiaci s dobrým priemerom sa vedia dostať aj bez nich. Z odborných predmetov sa žiaci vzdelávajú napríklad v tovaroznalectve alebo aj marketingu.
Z toho mi vyplýva, že to nie je práca, v ktorej človek len dokladá tovar do regálov.
Vôbec nie. Človek so vzdelaním obchodného pracovníka sa môže zamestnať na množstve pozícií, od práce priamo v predajni cez veľkosklad alebo napríklad ako kontrolór kvality, či na našom marketingovom oddelení.
Učíme to už študentov, záleží nám, aby mali na obchod ako taký komplexnejší pohľad. Ukazujeme a vysvetľujeme, ako sa napríklad tvoria letáky, na čo treba myslieť pri zadávaní akciových produktov, alebo že nie je jedno, ako sa vystavuje tovar, ako fungujú sklady, ale napríklad aj cenotvorba. Je toho naozaj veľa zaujímavého.
Začínajú študenti s duálnym vzdelávaní hneď, keď nastúpia ako prváci?
Áno, hneď idú k nám na prax. Kým na začiatku sme fungovali tak, že boli týždeň v škole a týždeň u nás, teraz sa to trocha zmenilo, dnes sú tri dni v škole a dva dni na praxi.
Aké predpoklady by mal mať šikovný predajca?
Nielen pri študentoch, ale aj pri našich zamestnancoch razíme teóriu, že dôležitá je vôľa. Teda ak človek chce, tak my ho všetko naučíme. Dá sa naučiť byť dobrým obchodníkom, marketérom.
Stredné školy sa dnes musia pasovať s nedostatkom študentov, odborné školstvo je ešte v ťažšej pozícii. Ako s tým bojujete?
Je toho viac. Okrem garancie istého zamestnania si študenti môžu už počas štúdia zarobiť. Počas celej doby štúdia môžu dostať napríklad podnikové štipendium za prospech a dochádzku na prax od 40 eur mesačne v prvom ročníku po 100 eur mesačne vo štvrtom ročníku.
Samozrejme, za prax dostávajú zaplatené. Podľa zákona to musí byť polovica minimálnej mzdy, no u nás, ak sú šikovní, môžu dostať plnú sumu. Popri škole, v čase voľna, môžu u nás aj normálne brigádovať a zarobiť si ďalšie peniaze naviac. Ak žiaci dochádzajú na prax, preplatíme im cestovný lístok a máme aj ďalšiu odmenu, naši študenti majú voľné vstupy do akvaparkov.
Žiakov a ich rodičov určite zaujíma aj to, akú budú mať výplatu. Aká je priemerná mzda?
Zhodou okolností sme si nedávno vytiahli údaje zo štatistického úradu. Priemerná mzda zamestnanca v Žilinskom kraji je v obchode je 960 eur. U nás fungujú zamestnanci aj na variabilnej platovej zložke, teda k základnému platu dostávajú ďalšie odmeny v závislosti od výsledkov práce. Keď to potom spriemerujeme, tak priemerná mzda u nás je oveľa vyššia ako je priemer v Žilinskom kraji.
Ako vidíte budúcnosť odboru vzhľadom na skúsenosti, ktoré ste počas piatich rokov nazbierali. Už máte prvých vlastných študentov, ktorí sa reálne u vás po maturite zamestnali.
Jednoznačne ide o potrebný odbor, ukázali nám to aj vlastné skúsenosti. Hoci máme za sebou náročné kovidové obdobie, keď sme takmer nemohli komunikovať s deviatakmi a vysvetľovať im, ako fungujeme, neodradilo nás to.
Aj naďalej chceme vychovávať vlastných budúcich kolegov.
