Pavel Izrael: Zodpovedná práca novinára je službou verejnosti Čítajte LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Šesť rokov po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sa zišli na námestiach ľudia na celom Slovensku. Spoločne si uctili ich pamiatku a zároveň si pripomenuli, že to, čo ich zavraždilo, sa vrátilo späť.
Spomienkové stretnutie v Liptovskom Mikuláši bolo na Námestí osloboditeľov, presne na tom istom mieste, ktoré bolo po vražde mladej dvojice plné ľudí, aby nielen vyjadrili pietu, ale ukázali, že mafia nemôže riadiť štát.
Pred 17. hodinou bolo námestie ešte prázdne, no ľudia začali postupne prichádzať, zapaľovali sviečky pred fotografiou Jána a Martiny. Napriek sychravému počasiu sa ich zišlo približne tristo.
„Čakali sme, že ľudí bude viac,“ povedal starší manželský pár z Magurky. Dosiaľ nevynechali ani jeden protest na Liptove, zhromaždenie, ktoré sa spájalo s dvojicou zavraždených mladých ľudí. Prišli na blink. Vedeli, že protesty budú na celom Slovensku o 17. hodine, tak skúsili aj svoje okresné mesto.
„Rodičia žili v komunizme, hovorili nám, že oni vydržia a potom sa my, ich deti, budeme mať dobre. Čo máme povedať našim deťom teraz my? Posielame ich žiť do zahraničia,“ povedali s tým, že na stretnutia chodia preto, lebo chcú žiť v slušnej krajine. „Už sme z toho vyčerpaní, lebo sa to nedarí," povedali.
Organizátori: Stále sme tu a vždy budeme
Občianske stretnutia a protesty po vražde Jána a Martiny v Liptovskom Mikuláši organizuje miestny aktivista Jiří Kolínsky, ktorý otvoril aj to, ktoré bolo spomienkou šiesteho výročia.
Jiří Kolínsky (zdroj: Ľubica Stančíková)„Prešlo šesť rokov, boli to veľmi ťažké roky. Dva roky trvalo, kým sme organizovali protesty na námestiach, pre ktoré nakoniec odstúpil človek, ktorý, osobne si myslím a viem, že si to myslí viac ľudí, bol zodpovedný za to, v akej krajine sme sa zrazu ocitli a že žijeme za Slovensku, kde je možné vraždiť novinárov a ľudí, ktorí chcú písať o pravde,“ povedal Kolínsky.
Zdôraznil, že na Slovensku pribúda ľudí, ktorí si uvedomili, aké dôležité je postaviť sa za demokraciu, slobodu a pravdu. „ Som rád, že ste prišli, zapálili sviečku, vyjadrili rodinám podporu, a najmä ukázali Robertovi Ficovi a celej jeho bande, že sme stále tu, že tu vždy budeme, nikdy odtiaľto neodídeme a že vytrváme až pokiaľ Slovensko nebude lepšou a slušnejšou krajinou,“ dodal.
Verme v budúcnosť
Prvým hosťom, ktorý sa prihovoril z pódia na liptovskomikulášskom námestí, bol Peter Kravčák, vedúci katedry žurnalistky na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Vystriedal ho Ján Vojtaššák, člen neformálneho združenia Belianska kaviareň. Z reproduktorov odznel príhovor Petra Bárdyho, šéfredaktorka portálu aktuality.sk, pre ktorý Ján písal. Odznel aj otvorený list od rodín zavraždených.
Peter Kravčák. (zdroj: Ľubica Stančíková)Kravčák poukázal na to, že napriek pohnutým okolnostiam, sa predsa len trocha raduje.
„Dnes, v azda ešte rýchlejšej dobe a napätejšom čase, v situácii, keď by mnohí chceli, aby túto našu spomienku všeličo prekrylo, sme tu, pretože sme nezabudli,“ povedal.
Celá spoločnosť prešla ohromný kus cesty. „Zažili sme vzplanutie nádeje, že naozaj príde to vytúžené lepšie Slovensko, že Ján a Martina nezomreli márne. Ale bol to len bludný kruh, ktorý sa opäť uzavrel. Tí, ktorým sme dali našu nádej, aby našu krajinu spravovali lepšie, túto šancu pokrčili a postúpali. A dnes žneme následky. Pomsta a krv v očiach zatienili triezve úsudky vládcov,“ poukázal Kravčák.
V ostatných rokoch sa spoločnosť rozdelila, vnikla do nej nebezpečná nevraživosť a nenávisť.
„Veríme čarodejníkom a vysmievame sa vedcom. Obraciame zrak k tým, ktorí nám desaťročia blížili, pretože sme naivne zabudli ako ťažko sme sa vyslobodzovali z ich totalitných rúk v túžbe za slobodou. Moc zverujeme tým, ktorým je jedno, čo s ňou bude a čo bude s nami. Pretože hladia len na svoj prospech a svoju kvalitu života,“ doplnil.
Kravčák poukázal na to, že Ján a Martina zomreli nespravodlivo, no ich strašná smrť, žiaľ, nič nezmenila.
„Sme odkázaní na veľký boj, ktorý bude trvať možno celý čas, ale ten boj musíme pre našu krásnu krajinu vybojovať. Predsa ju nenecháme ľuďom, ktorí ju pustošia klamstvami, mocou odovzdanou do rúk oligarchom, neúctou, aroganciou, pýchou, posmeškami voči ženám, pytliakmi v národných parkoch, šoférmi, čo utekajú z miesta nehody pred zodpovednosťou, nespravodlivými trestnými sadzbami za zločiny, z ktorých sa len vyvolení vedia vykúpiť. Presne toto bol a stále je odkaz Jána Kuciaka.“
Na záver vyzval ľudí, aby plánovali svadby, stavali domy a tešili sa zo života presne tak, ako to robila zavraždená dvojica.
„Verme v budúcnosť, každý tam, kde žije, pracuje, stretáva sa. Nenechajme sa umlčať, zastrašiť. Držme spolu, pomáhajme si a neustupujme zlu. Buďme k sebe ľudia. Ján a Martina by to robili presne rovnako,“ uzavrel Kravčák.
