LIPTOV. Štefan Sališ je amatérsky nadšenec histórie a roky prispieva k jej odhaľovaniu v regióne. Po okolí Martinčeka, Likavky a Liskovej chodí vždy s očami na stopkách a stane sa, že z prechádzky prichádza domov aj s talizmanom z dávnych čias.
Vo svojej zbierke má skamenelinu starú 50 miliónov rokov. Lásku k histórii nadobudol od strýka, s ktorým v Liskovskej jaskyni objavili pohrebisko z mladšej doby kamennej.
Nepredpokladá, že by z hradu Likava viedli tajné chodby cez Martinček až do jaskyne. Stredoveký kostolík sv. Martina v Martinčeku ho fascinuje a domnieva sa, že kdesi pod ním sa ukrýva niečo vzácne.
Skamenelina stará päťdesiat miliónov rokov
Skamenelina stará 50 miliónov rokov. (zdroj: Romana Vicianová)„Pred 50 miliónmi rokov bolo na tomto mieste more. Bolo plytšie, plné ježoviek, ustríc,“ začína rozprávať Štefan.
Človek môže aj dnes nájsť na povrchu zeme dosť stôp z dávnych čias. Štruktúra mora bola podľa neho na mieste, kde momentálne žije v Martinčeku pri Ružomberku, pestrá.
„Stopy nachádzame v skamenelinách, vápencoch. Veľa ich je v chránenom území pri Mohylkách pri Liskovej, na vrchu Mních pri vysielači,“ opisuje.
Seniori, ktorí čakali na predčasný dôchodok, zostali zaskočení. Lekárov si musia platiť sami Čítajte Vzťah k histórii v ňom roky budoval strýko. Za Liskovou na poľnej ceste sa im podarilo nájsť vzácnu skamenelinu. Domnievali sa, že keď sťahovali chlapi z hory drevo, dostala sa viac na povrch.
„Mysleli sme, že je to huba, čo rastie na strome. Tvarom, aj veľkosťou ju pripomínala,“ ukazuje na vzácny objav a predvádza nám, ako sa otvárala v mori. „Čo držíte v ruke má 50 miliónov rokov.“
Dvadsať centimetrová ustrica je pekne tvarovaná podobá sa perlorodke.
Štefan ako chlapec chodieval po poliach a nachádzal veľa historických predmetov, ktoré odovzdal do Liptovského múzea. „Odborníci ma tam naučili, ako sa reštaurujú predmety a zaučili do rôznych iných tajov,“ spomenul.
V jaskyni na neho pozerala lebka
Vzácny objav Štefana Sališa. (zdroj: Archív S. Sališ)Štefan Sališ je členom klubu jaskyniarov, jaskyňu pri obci Lisková navštevoval často. Tenký krivolaký chodník, tma, bahno, no zároveň tajuplnosť. Tak vykreslil jaskyňu, o ktorej kolujú dodnes rôzne legendy.
Údajne mali chodby z nej smerovať až na hrad Likava pod kostol v Martinčeku, či až pod Kostol všetkých svätých v Ludrovej. Dodnes sa žiadne z týchto dohadov nepotvrdili.
„Neviem si to predstaviť už len kvôli geologickej štruktúre. Sú tu prepadliská, zahĺbenia v cestách, ako by museli ísť hlboko, koľko vetrania by museli mať. Možno pár metrov mohli urobiť, mimo hradu,“ priblížil.
Spôsob vzniku jaskyne sa odborníkom nepodarilo dodnes objasniť. Domnievajú sa, že jaskyňu vytvorili vody Váhu, konkrétne bočné rameno vnikajúce do podzemia. Ľudia od praveku sa do nich schovávali, častokrát sa v nich strácali, pretože nepoznali cestu späť.
Liskovská jaskyňa je podľa Sališa typická, tým že sa v nej našlo pomerne veľa ľudských pozostatkov, slúžila aj ako pohrebisko. Štefan so strýkom Ľudovítom v nej objavili pohrebisko z mladšej doby kamennej.
Kúri netradične a ekologicky, roky vyrába brikety z konského trusu Čítajte V roku 1997 na začiatku dobrodružnej cesty netušili, na čo v jaskyni natrafia.
„Na konci úzkej plazivky na mňa hľadela ľudská lebka. Vedľa nej sme našli črepy, ďalšie kosti, pohrebisko a medený zlomok šperku,“ opísal Sališ.
Šlo o päťtisíc rokov staré kosti ľudí z neskorej doby kamennej. Bola to skalná hrobka, kde mŕtvych uložili cielene. V jaskyni sa po rokoch prvýkrát podarilo odkryť pôvodnú nálezovú situáciu.
„Lebku aj medený zlomok som odovzdal do Liptovského múzea, pre archeológov to bol malý zázrak, že sa tam niečo také našlo. Na mieste sa začal rýchly archeologický výskum,“ opísal nadšenec histórie.
Kaplnka na Likave
O vrchu Mních, ktorý leží pri Martinčeku neďaleko Ružomberka, koluje veľa legiend. Jedna hovorí o tom, že pastieri na tomto mieste našli poklady ukryté od templárov. Iní predpokladali, že na Mníchu bol kláštor, no podľa Sališa ich plietli pozostatky z kamenných valov.
Lisková je celá od blata, domácim dochádza trpezlivosť. Pohrozili blokádou ciest Čítajte „Áno Mních bol kedysi osídlený, z kríkov tam mali vytvorené zátarasy, chovali na mieste dobytok,“ opísal a dodal, že aj keď o tom nie sú písomné zmienky, kláštor podľa neho mohol byť na pôvodnom brale hradu Likava. Až potom, keď zaniklo templárstvo, sa prestaval na strážny hrad.
„Keď si horný hrad človek obzrie, tak tam nebola malá kaplnka ako teraz, muselo tam byť niečo väčšie,“ opísal Sališ a dokončil, že aj materiál, z ktorého je časť postavená bol travertín z Lúčok, Bešeňovej.
„Prečo ho použili? Či mal magickú silu, keď ho vozili na hrad aj takú diaľku, čo muselo byť prácne a zároveň finančne náročné. Mohli tam lámať vápenec a stavať z neho. Buď materiál pekne svietil žltou farbou, alebo je za tým niečo magické.“
Tajuplná hrobka pod kostolom svätého Martina
Kostol svätého Martina v Martinčeku, kresba z roku 1921 (zdroj: Archív V. Kuska)Kostol svätého Martina v Martinčeku patrí medzi najstaršie pamiatky Liptova. Kostolík postavili okolo roku 1260 v dominantnej polohe na kopci východného svahu vrchu Mních. Pre Štefana je zahalený tajomstvom.
„Keď stojím pri kostole, premýšľam, ako prišiel na miesto prvý človek a povedal si, že toto je vhodná lokalita na stavbu kostola,“ povedal Sališ a dokončil, že kedysi kostoly stavali na starých svätyniach a pokojne mohla na mieste stáť svätyňa ešte z keltských čias.
„Výskum sa pod kostolom nikdy neurobil, tak sa to nedozvieme. V kostole už ťažko, keďže sú tam prerobené podlahy,“ konštatoval Štefan.
Kedysi so známym robili prostredníctvom virgule v okolí kostola prieskum, merali podzemné priestory. Tie im aj virguľa potvrdila.
„Vidím že v poslednej dobe kostol praská, čo znamená, že pôda pod ním pracuje. Meraním prostredníctvom virguli sme zistili, že pod oltárom okolo presbytéria sa nachádza menší priestor, do ktorého vedie chodba. Domnievame sa, že prírodná dutina sa mohla využiť ako hrobka významných ľudí,“ povedal tajuplne Štefan.
Legenda hovorí, že v roku 1230 navštívil Mních templársky majster Johann Gottfried von Herberstein. Istý čas na tomto mieste býval. So skupinou rytierov bol svedkom ako lúpežníci prepadli okoloidúcich kupcov, preto sa im vydali na pomoc. Traduje sa, že v boji veľmajster padol a jeho druhovia ho pochovali pri najbližšom kamennom chráme, ktorým bol kostol sv. Martina v Martinčeku.
Žeby sa jeho pozostatky nachádzali práve v prírodnej dutine, ktorú Štefanovi ukázala virguľa?
