LIPTOV. Boris Krajčí z Liptovského Mikuláša úspešne zvládol Ironmana v tropickom Thajsku a kvalifikoval sa na majstrovstvá sveta v polovičnom Ironmanovi, ktorý bude budúci rok na Novom Zélande.
Spolu so Šimonom Klimčíkom a Radoslavom Židekom zabojujú o titul majstra sveta prestížnych triatlonových pretekov.
Pre bývalého z Liptova nie sú vytrvalostné preteky novinkou. Okrem Iromnana v Thajsku ho absolvoval aj v poľskej Poznani či v Benátkach, dokonca bežal aj maratón v Paríži.

„Hrával som futbal a vedel som, že s behom problém nebude. Bicyklovaniu sa venujem a k plávaniu som sa dostal len pred tromi rokmi. Takže nemyslím, že patrím medzi najlepších plavcov,“ rozrozprával sa Boris Krajčí.
Bojoval s extrémnou vlhkosťou
Ironman v Thajsku patril podľa Krajčího k jednému z najnáročnejších pre obrovskú vlhkosť a teplotu. Kľúčovým bolo udržanie si nízkej telesnej teploty.
„Do Thajska som musel ísť niekoľko dní pred pretekami, aby som sa aklimatizoval. Na také podmienky som vôbec nebol zvyknutý. V samotných pretekoch som musel držať nižšie tempo, aby som sa neprehrial a neprepálil to, “ povedal.
Aj toto sa dozviete:
- Ako sa chladil počas pretekov,
- čo bolo na triatlone najťažšie,
- aké celebrity chcú so sebou zobrať na Nový Zéland.
Do Thajska ho prišiel podporiť aj Šimon Klimčík, ktorý má s Ironmanom skúsenosti a popri pretekoch mu vravel, ako sa mu na trati momentálne darí.
Krajčí pred pretekami absolvoval sústredenia v tropických krajinách, aby si jeho telo zvyklo. V Liptovskom Mikuláši behával v interiéri na bežeckom páse pri najvyššej možnej teplote. Pitný režim začal dodržiavať už mesiace pred pretekami.
Ľad mal pod šiltovkou a v drese
Aby v Thajsku počas pretekov udržal teplotu v norme, sypal si ľad pod dres a pod šiltovku. Prekročiť hranicu telesnej teploty nemohol, lebo by sa mu znížil výkon a jeho telo by mohlo skolabovať.
Na trati boli každé dva kilometre pri behu stanovištia s občerstvením a ľadom. Práve ľad hral veľkú úlohu v udržiavaní nízkej teploty. „Možno som ani nevnímal, kde je cieľ, dalo by sa povedať, že behám od stanovištia po stanovište. Bol to boj o prežitie,“ vysvetlil Krajčí.
Šimon Klimčík podotkol, že v triatlone hrá úlohu veľa faktorov, ktoré sa podieľajú na výkone športovca. „Boris mal okolo seba tím, ktorý ho viedol po kondičnej, psychickej a výživovej stránke. Dokonca mal aj triatlonového trénera. Zvolili sme dobrú stratégiu a jeho úspech hovorí za všetko,“ vysvetlil kondičný tréner.
Pretekal popri profesionáloch
Na Ironmana sa prihlasujú aj bývalí profesionálni športovci. Zlatí olympionici či majstri sveta, pretekajú po boku amatérskych športovcov.
„Je super pocit, keď vidíte bývalého olympijského cyklistu, ako si vedľa vás pripravuje bicykel na preteky. Potvrdzuje to, že šport dosiahol novú úroveň a byť súčasťou niečoho takého je super, i keď je to náročné,“ poznamenal Krajčí.

Voda mala 30 stupňov
Pre vysokú teplotu vody nemohol Krajčí plávať v neopréne. Pred vodou mal veľký rešpekt. „Vody som sa bál. Navyše, mala vysokú teplotu a nebolo to vôbec príjemné, akoby človek plával v teplom čaji. Už keď som bol vo vode, strach zo mňa opadol,“ konštatoval Krajčí.
Beh bol najťažší
Beh na Ironmanovi je iný ako na maratóne, pretože pretekár má za sebou dva kilometre plávania, 90 kilometrov bicyklovania a čaká ho 21 kilometrov behu. Človek, podľa Borisa Krajčího, má niekedy problém zdvihnúť nohu zo zeme viac ako dva centimetre.
„Už som sa pýtal samého seba, prečo to vlastne robím. Veľa času bez rodiny, obetovania sa, pre päť hodín utrpenia. Čo mi to dáva do života? Ale keď človek beží posledných 200 metrov do cieľa a vidí, ako ho všetci povzbudzujú, všetko z neho odpadne. Drina, únava a stres. Keď príde do cieľa, na všetko zabudne a možno ani nechce, aby sa to skončilo,“ hrdo vyhlásil Boris Krajčí.
Chceli by Zdena Cháru
Minul rok na Ironmanovi v Barcelone pretekal spolu so Šimonom Klimčíkom aj známy tréner Maroš Molnár, ktorý už síce nemá predpoklady na celého Ironmana, no podľa Klimčíka by sa nechal nahovoriť na polovičného.
„Maroš má problémy s achillovou šlachou, ktorá ho obmedzuje pri behu. Myslím si však, že by možno na polovičného Iromana šiel. Komunikujeme aj so Zdenom Chárom, ktorý sa venuje maratónom už dlhšie. Máme s ním ísť na nejaké preteky, tak uvidíme, no určite by sme ho tam chceli,“ uzavrel Šimon Klimčík.