LIPTOV. Pre kolóny, hluk, prach a nebezpečné cesty sú obyvatelia dolného Liptova za čo najskoršiu výstavbu posledného diaľničného úseku na Slovensku. Počúvajú tu o ňom už desaťročia a pod oknami im zatiaľ extrémne narastá množstvo prechádzajúcich áut.
Kým turčianski starostovia a Slovenská obchodná a priemyselná komora upozorňujú na riziko straty zdrojov pitnej vody pri hĺbení tunela Korbeľka, liptovskí starostovia z druhej strany masívu Kopy poukazujú na extrémnu dopravnú záťaž, ktorú denne zažívajú pre chýbajúcu diaľnicu medzi Turanmi a Hubovou.

Po spustení úseku Hubová Ivachnová, ktorý je na pláne v roku 2025, sa z obcí dolného Liptova stane dopravný lievik. Aj oni majú obavy pre možné ohrozenie zdrojov pitnej vody, no veria, že riziko je možné výrazne znížiť.
Bude stáť viac ako miliardu eur
Najnáročnejším technickým úsekom diaľnice D1 je časť medzi Liptovom a Turcom. Trasovanie navrhujú odborníci už desaťročia. Údolný variant zastavili, pretože mal viesť cez chránené a zosuvné územia.
Preto je v najpokročilejšej fáze rozpracovania a povoľovania trasa cez takmer šesť kilometrov dlhý tunel Korbeľka vo Veľkej Fatre s odhadovanou výškou investície presahujúcou miliardu eur.
Tunel ale vedie cez chránené vodohospodárske územie, obce z turčianskej strany, okolia masívu veľkofatranskej Kopy, sa obávajú straty zdrojov pitnej vody.
Na druhej strane sú zase liptovské obce, cez ktoré prechádza tranzitná doprava a chýbajúca diaľnica je pre tamojších obyvateľov veľkým problémom.
Takmer 14 kilometrov dlhý úsek má podľa návrhu viesť najmä tunelmi. Pri Krpeľanoch sa zavŕta do Veľkej Fatry, prejde ňou šesťkilometrovým tunelom, prejde na estakádach ponad Váh a železnicu pri Stankovanoch a tam vôjde do ďalšieho, tri kilometre dlhého, tunela Havran.
Vychádza východne od obce Švošov, kde zíde k nive potoka Komjatná a rieky Váh, ktorú premosťuje a následne sa napojí na práve finišujúci úsek Hubová Ivachnová.
Z vodnej EIA dostali diaľničiari výnimku
Jozef Ráž ml., minister dopravy, nedávno informoval, že diaľničiari dostali dobrú správu. Okresný úrad v Žiline vydal výnimku z environmentálnych cieľov, o ktorú žiadala Národná diaľničná spoločnosť.
Vychádza z výsledkov takzvanej vodnej EIA, ktorá potvrdila, že tunel ovplyvní zdroje pitnej vody, no zároveň navrhuje technické riešenia, ktoré zásah čo najviac zmierni. Úrad ju vydal posledný januárový deň.

„Realizoval sa inžiniersko-geologický a hydrogeologický prieskum, ktorý overil geotechnické podmienky, režim podzemných vôd a ich interakciu s budúcim razením tunelov Korbeľka a Havran. Následne sa navrhlo technické riešenie a opatrenia na zabránenie drenážneho účinku v tuneloch detailne preštudovali a analyzovali špecialisti z Výskumného ústavu vodného hospodárstva,“ povedal Tomáš Ferenčák, hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti.
„Dosali sme výnimku z vodnej EIA, čo nás približuje k dostavbe posledného úseku. Chcel by som rozptýliť obavy miestnych obyvateľov, ktoré smerujú k možnej strate podzemných vôd a vplyvu na ich zásoby pitnej vody. Technológie, ktoré dnes vieme naprojektovať a použiť pri výstavbe zabránia strate vody z masívu, cez ktorý budú tunelové systému budú predchádzať,“ povedal Ráž.
Návrat k údolnému variantu výrazne predĺži začiatok výstavby
Minister zároveň poukázal na to, že vládou schválený zákon o strategických investíciách, ktorý na aprílovej schôdzi predložia do parlamentu, má pomôcť aj pri tunelovom variante diaľničného úseku D1 medzi Turanmi a Hubovou.
„Dokážeme zabezpečiť urýchlenie prípravných procesov a začať s výstavbou v čo najkratšom možnom termíne. Aby sme sa vrátili k diskusii o tom, či v tomto úseku je výhodnejší lebo údolný variant, treba povedať, že od môjho nástupu som sa intenzívne zaoberal otázkami, či sa možno vrátiť k diskusii o údolnom variante. V akomkoľvek prípade, ak aby sme sa aj filozoficky vrátili k údolnému variantu, znamenalo by to predĺženie o ďalších päť rokov,“ uzavrel Ráž.
Turčianska strana uprednostňuje údolný variant
Zástupcovia samospráv z okolia Korbeľky a predstavitelia Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) v Žiline s udelením výnimky nesúhlasia a žiadajú jej zrušenie. Podali odvolanie, ktoré môže celý proces spomaliť.
K turčianskym kolegom z Ratkova a Krpelian sa pridal aj starosta oravských Kraľovian.

„Žiadame, aby sa urobilo posúdenie vodných útvarov v rámci rámcovej smernice o vode, ktorú schválil Európsky parlament a Európska komisia. Pretože ak by sa staval variant s tunelom Korbeľka, to by bolo ekonomické a ekologické barbarstvo,“ povedal Ján Mišura, predseda sekcie dopravy Slovenskej obchodnej komory v Žiline.
V texte sa ďalej dočítate:
- Nielen turčianske obce majú vodu z masívu Kopy,
- celá obec Ľubochňa má zdroj pitnej vody vo Veľkej Fatre,
- aké kompenzačné opatrenia žiada obec Hubová,
- čo hovorí starosta Švošova na to, že trasovanie diaľnice stále niekto spochybňuje.
Žiadajú, aby sa vodná EIA robila pre všetky varianty, nielen pre tunelový. Za dobrý kompromis považujú variant V1o bez tunela Korbeľka s odklonom mimo zosuvného územia, ktorý, ako tvrdia, nezhorší stav zásob podzemnej vody v chránenej oblasti, populácie chránených živočíchov a chránených území.
Tunelový variant s Korbeľkou a Havranom už získal štandardné posúdenie EIA. Iniciatíva starostov spolu so SOPK tvrdí, že rozhodnutie bolo vydané pod nátlakom mimovládnych organizácií. Odvolávali sa aj vtedy, dokonca sa obrátili na súd.
Na Liptove volajú po skorom začiatku výstavby
Z masívu Kopy, kopcom, ktorým má viesť tunel Korbeľka, majú zdroje pitnej vody aj obyvatelia liptovských Stankovian, časti Rojkov. Starosta Vladimír Urban povedal, že s diaľničiarmi absolvovali obyvatelia verejné stretnutie.
„Ubezpečili nás, že sa robia všetky opatrenia, aby Rojkov neprišiel o zdroje pitnej vody. Na verejnom stretnutí nevyplynula zo strany obyvateľov požiadavka, aby sa obec postavila proti tunelu Korbeľka,“ povedal Urban.
Vzhľadom na náročnosť projektovej prípravy aj samotnej výstavby si myslí, že v regióne diaľnicu tak skoro mať nebudú. Už teraz je situácia v Rojkove katastrofálna a zhorší sa spustením susedného úseku Hubová Ivachnová.
„Všetky autá zídu z diaľnice pri Hubovej a pôjdu cez nás, cez Rojkov. Cesta prvej triedy tu prechádza priamo stredom zastavanej časti. Už teraz sa ľudia pomaly nemajú ako dostať na druhú stranu cesty. Ako obec sme žiadali niekoľko kompenzačných opatrení, napríklad okná s trojsklom pre obyvateľov domov v blízkosti cesty, svetelnú signalizáciu pri priechodoch pre chodcov, či protihlukové steny,“ ozrejmil Urban.
Aj Ľubochňa má vodu z Kopy
Celá obec Ľubochňa má pitnú vodu z vodného zdroja Fatra, ktorý sa nachádza v masíve Kopy. Hoci samotná stavba diaľnice obec nezasiahne ani na centimetri štvorcovom, zásah do zdrojov pitnej vody pre Ľubochňu možný je. Starosta Ľubochne Peter Dávidík povedal, že obec musí konať obozretne, no s kolegami z obcí dolného Liptova sú jednotní.
„Ak sa diaľnica medzi Turanmi a Hubovou nepostaví, utopíme sa tu v doprave,“ povedal Dávidík, s tým že obec Ľubochňa nechce byť tá, ktorá bude výstavbu odďaľovať.
Pokiaľ by došlo k obmedzeniu zdroja vody pre Ľubochňu, poklesu výdatnosti, prichádza do úvahy napríklad nový záchyt z oblasti Ľubochnianskej doliny, ktorý je možné priviesť do obce.
Už nech sa spor pretne
Starosta Hubovej Stanislav Nechaj poukázal na to, že tunelový ani údolný variant nebude mať na Hubovú vplyv, pretože pri oboch sa ráta s tunelom Havran. Vplyv na obec bude mať ale oddialenie začatia výstavby. „Už nech sa tento večný spor pretne. Cez našu obec prechádza v špičke 27-tisíc áut a oddialením sa situácia len zhorší,“ dodal.

Do susednej Ľubochne chodia miestne deti do školy, obyvatelia tam majú lekárov, poštu. Chodia najmä pešo alebo na bicykloch.
„Je to veľmi nebezpečné, na bicykloch po chodníkoch nesmú a popri ceste je to hazard so životom. Preto v rámci kompenzačných opatrení žiadame cyklochodník medzi Hubovou a Ľubochňou. No to vyrieši len bezpečnosť pohybu cyklistov a chodcov, nie vodičov,“ vyjadril sa hubovský starosta s tým, že pre bezpečnosť dopravy je nevyhnutá len diaľnica.
Domáci sa chytajú za hlavy už vyše 25 rokov
Milan Široň, švošovský starosta, hovorí, že domáci počúvajú o diaľnici už dlhé roky a termín začatia výstavby sa neustále posúva na neurčito.
„Je choré, aby mal niekto stále výhrady proti niečomu, čo rieši štát v rámci verejného a strategického záujmu. Na to sú tu odborníci, projektanti, ktorí vedia, čo a kadiaľ môže ísť. Nie je predsa možné, aby hocikto navrhoval prvoplánovo trasy diaľnice,“ uviedol Široň.
Starostovia štyroch dolnoliptovských obcí sa pravidelnej stretávajú.
„Vždy sme podporovali každý variant, ktorý bol reálne na stole, pretože pre nás je dôležité, aby sa diaľnica začala čím skôr stavať. Veď ľudia sa tu už chytajú za hlavy, trvá to už viac ako štvrť storočie. Sme zásadne proti tomu, aby sa to celé vrátilo o desať rokov dozadu,“ zakončil Široň.
Stanovisko SOS/BirdLife Slovensko
Sme radi, že krásna dolina, ikonický sútok Oravy a Váhu pod majestátnym Šípom, sútok, ktorý patrí medzi naše najkrajšie miesta na Slovensku ostane uchránený od devastácie stavbou diaľnice. Určite si vydýchli aj obce na Liptove a obec Šútovo, ktoré dlhodobo napriek, odporu časti turčianskych samospráv, presadzovali rovnako ako ochrana prírody tunelový variant diaľnice.
Rozhodnutie pomôže zachrániť unikátne chránené územia, rašeliniská, jaskyne v Kraľovianskom meandri. Zníži dopad na obce v údolí Váhu a zamedzí zvýšenej nehodovosti v zimných mesiacoch na úseku oproti Kraľovanom, ktorý by bol nehodový, ak by sa staval údolný variant v úseku, kde niekoľko mesiacov v roku nesvieti slnko.
Sme radi, že takto minister rozhodol a vyhol sa ďalším piatim rokom zdržania výstavby. A rovnako vítame, že minister hovorí jasne, že strata vody pri výstavbe Korbeľky nehrozí, a že vedia technológiu zamedziť možným problémom týkajúcich sa vodných zdrojov. Keby to tak nebolo, ako by sa dal postaviť napríklad tunel medzi Francúzskom a Britániou pod La Manche?
Kampaň o možnej strate vody vŕtaním Korbeľky sme vždy chápali len ako účelové dezinformácie šírené časťou lobistov a ich spriaznenými osobami s cieľom zastaviť výhodnejší tunelový variant.
Zdroj: SOS/BirdLife Slovensko