MICHALOVCE. František Straka len nedávno prebral kormidlo predposledných Michaloviec s jediným cieľom, zachrániť sa v najvyššej súťaži.
Šestdesiatpäťročný český kormidelník nie je v takejto situácii prvýkrát. Minulú sezónu sa mu podarilo zachrániť trápiaci sa Trenčín a v sezóne 2009/2010 vyškrabal z posledného miesta na piate Ružomberok.
On sám sa však za žiadneho záchrancu nepovažuje a tvrdí, že je to výsledok toho, že do svojej práce dáva maximum.
Predtým, ako ste sa stali trénerom, brázdili ste futbalové trávniky ako hráč. Deväť rokov ste obliekali dres Sparty Praha, kde ste nastúpili do 223 zápasov. Váš prvý zahraničný angažmán bol v Nemecku, hrali ste za Borussiu Mönchengladbach v rokoch 1988–1991. Ako sa líšil nemecký futbal od toho československého? Na čo ste si musel najviac zvykať? Našlo sa niečo, čo sa od vás nemeckí hráči učili?
Do Nemecka som prišiel ešte keď v Československu vládol totalitný režim. Podmienky, aké sme mali my a oni sa absolútne nedali porovnávať. Pre mňa to bolo úplne niečo iné. Odohrali sme veľa zápasov s poprednými európskymi klubmi a ten rozdiel tam samozrejme bol.

Myslím si, že sme sa učili my od nich. Hrávali sme zápasy proti mužstvám zo západného Nemecka, kde hrali tí najlepší hráči Európy. Podmienky, aké mali oni a my v Československu, boli diametrálne rozličné a najviac to bolo asi vidno na kvalite ihriska.
Ste srdcom Sparťan. Ako trénerovi sa vám ju podarilo doviesť až do skupinovej fázy Ligy majstrov, kde ste hrali proti futbalovým gigantom. Potom vás z kormidla odvolali. Bolo to pre vás prekvapenie?
Je to téma, o ktorej nechcem hovoriť. Už je to úplne za mnou. Celý sparťanský národ vie, že to bola voči mne veľká nespravodlivosť. Bola to pre mňa jedna z najhorších životných etáp. Ja a moja rodina sme čelili neskutočným veciam a najradšej by som na to zabudol.
Skupina Ligy majstrov, kde ste hrali aj proti Manchestru United vedenom legendárnym Sirom Alexom Fergusonom, musela byť skvelý zážitok...
Podarilo sa mi dotiahnuť Spartu do Ligy majstrov, čo bol obrovský úspech. Bolo vidno, že sme dostali káder na európsku výkonnosť. Skupina bola neskutočne nabitá. Okrem Manchestru United sme hrali proti Lyonu, Istanbulu a to boli mančafty, ktoré patrili medzi elitu v Európe. Urobili sme len jeden bod, ale veľmi cenný proti Manchestru United.
U nich sme síce po našich chybách prehrali 4:1, ale aj tak to boli krásne časy. Najviac ma potešil list od trénera Fergusona, v ktorom mi napísal, že žiadne mužstvo proti nim nehralo tak otvorený futbal ako práve my. Bol som veľmi spokojný, že partia chlapcov, ktorú som trénoval, dokázala niečo takéto. Veľa z hráčov neskôr hralo v zahraničí najlepšie ligy.
Som hrdý na to, že som ako tréner zažil skupinovú fázu Ligy majstrov a chcel by som ju zažiť ešte raz.
Aj toto sa dočítate:
- Prečo ľutuje rozhodnutie trénovať Sláviu Prahu,
- ako sa mu páčilo na Liptove,
- prečo používa metódu cukor a bič,
- prečo neostal v Trenčíne,
- ako vidí situáci v Michalovciach.
V sezóne 2011/2012 ste sa stal trénerom Slavie Praha. V jednom rozhovore ste uviedli, že keby ste to mali urobiť ešte raz, už to neurobíte. Váš názor ostáva nezmenený aj v súčasnosti?
Áno, stojím si za tým. I keď je to moja profesia, no urobil som zlý krok. Podpísalo sa to na mne, ale aj na mojej rodine a čelil som kritike zo všetkých strán. Som rád, že som tam skončil a mal som konečne kľud, pretože som uvažoval aj nad tým, že sa na všetko vykašlem.

Mali ste teda možnosť trénovať dva najlepšie futbalové celky v Českej republike. Čím sa medzi sebou líšia?
Líšia sa logom. Sparta je Sparta a Slavia je Slavia. Chvalabohu, že tieto dva kluby v Čechách máme, pretože sú značkou kvality. Sú veľkým trendom a tak ich berú aj v Európe. V našej lige dokazujú, že sú dva najlepšie celky. Kebyže nie sú, tak Praha by sa nerozdeľovala na dva celky, alebo možno celá Česká republika. Nemali by sme ani derby, ktoré býva stále výnimočné.
Hovorí sa o vás, že dokážete doviesť hráčov do futbalového tranzu. Čo hovoríte na toto tvrdenie a ako sa vám to darí?
Tí, ktorí ma poznajú, vedia, kto František Straka je. Nie som len záchranca. Dokázal som vyhrať pohár so Spartou Prahou a Teplice dostať do pohárovej Európy.
Keď niečo robím, snažím sa to robiť na sto percent a to prenášam na futbalistov, ktorých trénujem. Ide najmä o srdce, sebavedomie a bojovnosť. Svojim spôsobom je to psychológia, ktorú prenášam na svojich zverencov.