LIPTOV. Muriena bola v minulosti symbolom zimy. Jej figurínu, najčastejšie vyrobenú zo slamy, ku koncu zimy ľudia pálili a následne hodili do vody. Verili, že tým urýchlia príchod jari a odoženú choroby.
Sprievod s Morienou v Martinčeku. (zdroj: Romana Vicianová)Tradíciu predkov roky zachovávajú aj v niektorých obciach na Liptove. V Martinčeku počas smrtnej nedele, čo je predposledná pôstna nedeľa pred Veľkou nocou, s Murienou v sprievode obchádzajú dedinu.
Slamená figurína v ženských šatách
V Ružomberku pribudne tretie obchodné centrum Čítajte Ľudia kedysi tiež verili, že prírodu ovládajú nadprirodzené sily a ich konanie možno ovplyvniť rôznymi obradmi. Patrilo k nim aj vynášanie Murieny, staroslovanskej bohyne zimy a smrti. Zimu, smrť predstavovala najčastejšie slamená figurína. Tú dodnes volajú v regiónoch rôzne napríklad Morena, Majmorena, Murena, Muriena.
„Jeden z najstarších zvykov na našom území vyjadruje túžbu ľudí po skončení chladného počasia a príchode teplých jarných dní,“ povedala Danka Maliňáková, iniciátorka podujatia v Martinčeku.
(zdroj: Romana Vicianová)Muriena mala zväčša podobu figuríny oblečenej do ženských šiat. Ženy ju niesli ku potoku, kde ju vyzliekli, zapálili a hodili do vôd rozmŕzajúcej rieky.
V Martinčeku ju vyrobili ešte v osemdesiatych rokoch členky Červeného kríža. Odvtedy sa vynášanie Murieny opakuje v obci každoročne, dokonca s ňou putovali dedinou aj počas pandémie.
„Tradíciu sme nevynechali ani vtedy. Štyri členky s rúškami na tvári, ale pekne oblečené v krojoch, odovzdávali kytičky bahniatok do schránok domácim ako prichádzajúci symbol jari,“ doplnila Danka Maliňáková.
Búrajú železničnú zastávku Čítajte 
