LISKOVÁ. Pri vchodových dverách nás privítala dcéra storočnej Zuzany Tomkovej. Usadila do obývačky, že máme chvíľočku počkať, starká sa šla učesať.
Do miestnosti vošla sympatická pani. Hoci má sto rokov, oslavovala ich len dvadsaťpäťkrát.

Do poľa s kyslým mliekom
Zuzana Tomková sa narodila 29. februára 1924 v Liskovej. Bolo ich šesť sestier a jeden brat, ktorý umrel krátko po narodení.
Niektoré z nich žijú dodnes, po pani Zuzane má druhá najstaršia sestra 98 rokov. „Otec bol gazda, mama gazdiná. Len, čo sme prišli zo školy, zobrali pod pazuchu kyslé mlieko vo fľaši a utekali do poľa. Dvadsať zemí sme museli každý rok obrobiť,“ začala rozprávať storočná pani Zuzana.
Niekoľkokrát počas rozprávania zopakovala, že otcovi nedovolili švábku do vriec vysýpať, všetko urobili dievčatá samy.
„Dnes sa žije oveľa ťažšie, ľudia si nevedia vážiť dobré veci, len by chceli žiť bez roboty. My sme sa prv hocičím zamestnali, do kostola sme chodili ako evanjelici do Ružomberka. Otec nevynechal ani jednu bohoslužbu. Z Liskovej sme chodili každú nedeľu do mesta peši,“ vytiahla ďalšiu zo spomienok.

Manžel jej umrel priskoro
Najskôr pracovala v ružomberských Bavlnárskych závodoch, 35 rokov v obchode ako skladníčka. Vydávala sa ako 25-ročná. S úsmevom vysvetlila, že sa mohla aj skôr, len sa jej mládenci báli, vraj priveľmi preberá.
Manžel pochádzal z Podhradia pri Sučanoch, zoznámili sa vo vlaku, keď cestovala z Rybárpoľa domov. Vo vlaku bolo plno, tak si prisadla ku nemu a prihovoril sa jej.