LUDROVÁ. Do Ludrovej, dediny neďaleko Ružomberka, prichádzame v pondelok dopoludnia v bežný pracovný deň. Okamžite nás upúta veľké množstvo nákladných áut, ktorým sa na tamojších úzkych cestách v prachovom oblaku vyhýbame. Často sú to centimetre.
Nákladné autá cez dedinu netranzitujú, Ludrová je koncová dedina pred vstupom do nízkotatranskej Ludrovskej doliny. Pri pohľade doprava na horizont je jasné, kam autá smerujú. Na hranici ludrovského a ružomberského katastra sa nachádza lom. Ťaží sa tam dolomit, stavebný kameň.
Kedy bude diaľnica pri Ružomberku hotová? Minister oznámil termín Čítajte Ludrovský kameňolom je ekonomicky zaujímavý z dvoch dôvodov. Okrem ťažby a spracúvania kameňa sa do vyťaženého priestoru naváža stavebný odpad. Vozia tam napríklad suť z výstavby ružomberskej diaľnice. Ako sme sa presvedčili aj sami, vyťažený priestor zasýpajú nielen stavebným odpadom. Končia tam aj kaly.
Nedávno sa martinská stavebná spoločnosť MZ Beta obrátila na ružomberský okresný úrad s projektom spracúvania papierenského odpadu z papierní. Dosiaľ mali povolenie na spracúvanie odpadu v objeme päťtisíc ton ročne. Po novom by chceli spracúvať až 70-tisíc ton.
Pre starostu Ludrovej Petra Slimáka je to neprípustné. Pre obec by navýšenie kapacity takmer 14-násobne znamenalo enormnú záťaž.
„Je to celé pritiahnuté za vlasy. Nikto nás o tom vopred neinformoval, až kým nám prišlo oficiálne oznámenie ružomberského okresného úradu. Urobíme všetko pre to, aby sa takáto činnosť v našom katastri nerealizovala,“ povedal Slimák.
Obec poukázala na viaceré nezrovnalosti
Spoločnosť MZ Beta v zámere, ktorý predložili na posúdenie vplyvov na životné prostredie, okrem iného tvrdí, že aktuálne spracúvajú napríklad usadeniny a kaly zo zeleného výluhu z úpravy čierneho výluhu, kaly z biologickej úpravy priemyselných odpadových vôd či popol, škvaru a prach z kotlov.
Po novom sa k odpadu pridá aj vápenný kal. Z papierenského odpadu chcú vyrábať biopalivo, ktorého má byť najviac, potom stavebný materiál a najmenej bude kompostu.
Obec návrh pripomienkovala. Okrem obavy z nárastu nákladnej dopravy poukázali napríklad na to, že spoločnosť už teraz nezhodnocuje odpad podľa platného povolenia.
Prinajmenšom otázne sú podľa starostu aj nájomné zmluvy na pozemky, kde chce MZ Beta odpad vo zvýšenej miere spracúvať. Odvoláva sa na nájomné zmluvy s tamojším poľnohospodárskym družstvom, no parcely, ktorých sa to týka, nie sú vo výlučnom vlastníctve družstva.
Medvede budú strieľať aj poľovníci. Štát sa dohodol s desiatkami združení z Liptova Čítajte „Okrem toho je nájomná zmluva neplatná, pretože ju uzavreli na dobu určitú, teda do konca roka 2023,“ poukázal ludrovský starosta.
Ďalším problémom celého zámeru je, že spoločnosť chce odpad spracúvať na parcelách, ktoré nie sú územným plánom vyčlenené na takúto činnosť.
Obrátili sa na prokuratúru
Spoločnosť aktuálne spracúva odpad na základe povolenia z vlaňajšieho roka.
„Podali sme žiadosť na zrušenie platnosti tohto rozhodnutia, na jeho preskúmanie okresnou prokuratúrou, ide o závažné porušenia zákona, záujmov obyvateľov a samotnej obce,“ povedal Slimák s tým, že spoločnosť musí napríklad s látkami, ktoré škodia vodám nakladať tak, aby nehrozilo poškodenie pôdy či spodných vôd.
„Biologický odpad je uložený voľne, len tak a steká ďalej na polia,“ podotkol starosta.
Zámer stiahli. Predložia ho nanovo
MZ Beta zámer na rozšírenie kapacity spracúvania odpadu stiahla. Ako vysvetlil predseda predstavenstva Martin Zigo, dôvodom je zosúladenie pripomienok obce so zámerom.
„Podáme ho nanovo v takom znení, aby sme vyhoveli požiadavkám každého dotknutého subjektu,“ povedal s tým, že v najbližšom období sa chcú stretnúť s vedením obce Ludrová. „Chceme dopravu upraviť tak, aby nechodila cez obec, ale dookola cez obslužnú cestu na Biely Potok,“ doplnil Zigo.
Okresný úrad v Ružomberku ešte minulý rok spoločnosti povolil spracúvanie odpadu v objeme päťtisíc ton ročne. V povolení, ktoré má naša redakcia k dispozícii, sa uvádza že spoločnosť môže papierenský odpad kompostovať. To sa zatiaľ nedeje.
„Aktuálne vyvíjame dva druhy činností. Rekultivujeme stavebný odpad a z papierenského odpadu vyrábame palivo pre priemysel,“ doplnil Žigo s tým, že odpad nekompostujú.
Chcú vedieť, čo sa do katastra ukladá
Obec má obavu z toho, čo vlastne vo vyťažených jamách končí. Preto sa chce obrátiť na banský úrad aj Inšpekciu životného prostredia, aby obsah ťažobných jám preverili. S ukladaním odpadu v priestore lomu nemajú dobrú skúsenosť.
Pred 15 rokmi tam ukladali vodárenské kaly. Ich obsah sa vplyvom dažďa a nesprávneho uloženia dostal do tamojších polí.
Obec trápi dopravné preťaženie miestnych ciest množstvo nákladných áut. Preto sa rozhodli kúpiť zariadenie, moderný merač, ktorý dokáže automaticky sčítavať dopravu. Následne vyhodnotí, koľko a akých veľkých áut dedinou prešlo, alebo aj to, akou rýchlosťou prechádzali. Obci to pomôže v argumentácii.
Z odpadu z papierní chcú vo veľkom vyrábať hnojivo a stavebný materiál Čítajte
