IVETA KOREŇOVÁ je skúsená logopedička. Rečové chyby pomohla odstrániť tisíckam detí. Tvrdí, že dieťa je vizitkou rodiča. Ak s logopédom správne spolupracuje rečové chyby poctivým tréningom odstránia.
V rozhovore potvrdila, že detí s vážnejšími poruchami reči pribúda. Preto by ich mal logopéd vyšetriť pred nástupom do školy. Reč má byť už v tomto období čistá. Aj keď je včasná diagnostika dôležitá, na návštevu logopéda nie je neskoro ani v dospelosti. Logopedička pomohla aj právnikovi, ktorému nesprávny prejav začal prekážať v súdnej sieni.
Máte za sebou dlhoročnú prax. Nie je žiadnou novinkou, keď povieme, že detí s poruchou reči pribúda. Je náročnejšie učiť dnešné deti správnej výslovnosti?
Je to náročné, pretože teraz si matky myslia, že keď idú s dieťaťom k logopédovi, ten je čarodejník a dieťa sa naučí rozprávať už len keď sa na neho pozrie.
Logopédia je ale dennodenná robota. Rodičia musia trénovať každý deň. Aj po rokoch im poviem, že to nie ja som im naučila dieťa rozprávať, ale oni sami ho naučili. Moja práca je ukázať im, ako to majú robiť. Rodičia to dieťa naučili, pretože im na odstránení poruchy záležalo a rešpektovali moje pripomienky.
Ďalšia vec je, že úspech nezáleží len od rodiča a logopedičky, musí sa chcieť učiť aj dieťa.
Ale to nie je vždy jednoduché. Deti sa chcú hrať a sedieť pred zrkadlom sa im nie vždy páči. Ako dieťa vhodne motivovať?
Každé dieťa je iné. Rodičia zvyknú deti odmeňovať za všetko. Ak úspech dosiahnu touto formou, že ich odmenia napríklad sledovaním televízie, alebo kúpou novej hračky, môžu. Chcem upozorniť aj na premotivovaných rodičov, ktorí na chyby upozorňujú stále aj vtedy, keď to nie je vhodné. Dieťa potom nemusí chcieť spolupracovať.
V rozhovore sa dočítate:
- ako neurobiť z logopédie strašiaka,
- prečo detí s poruchami rečí pribúda,
- či cumlík bráni rečovému vývinu,
- aké hlásky sú najväčším postrachom,
- kedy je vhodné po prvýkrát zájsť ku logopédovi
- a či sa dá rečová chyba odstrániť aj v dospelosti.
Najlepšie je ale zmeniť celkový prístup a rozprávať sa s dieťaťom viac. Využiť na to napríklad cestu v aute. Formou hry je možné veľmi účinne rozvíjať reč. Deti, keď vedia, že niečo musia, väčšinou to nerobia radi a získajú ku tomu odpor. Nemalo by to vyzerať tak, že rodič vezme papiere, stiahne dieťa a povie mu, že ideme sa učiť logopédiu. Dva, trikrát to vydrží, ale potom sa dostáva do vzdoru.
Naozaj odporúčam využívať hru. Povedzme v aute môže mama dieťa veselo vyzvať, aby spolu vymýšľali slová na hlásku š.

Ako dlho je potrebné denne sa dieťaťu v rámci nápravy zlých rečových návykov
Kto je Iveta Koreňová
- Začínala ako učiteľka v diagnostickom centre, kde učila 18. rokov, neskôr aj logopédiu
- Pracovala ako školský špeciálny pedagóg s deťmi s poruchami učenia
- Pracovala ako školský logopéd
- Aktuálne pracuje ako školský špeciálny pedagóg v Malatinej.
venovať?
Cvičenia, ktoré dostane rodič na domácu úlohu, majú presné schémy. Teraz sa učí inak, veľa vecí sa zmenilo.
Keď som mala dieťa na logopédii, rodič sedel pri mne, aby mohol sledovať ako s ním pracujem a aj to ako dieťa pracuje so mnou. Teraz sa niektoré logopedičky zatvoria v kancelárii s dieťaťom, mama ide do mesta alebo na chodbu. Nepáči sa mi tento systém.
Rodič podľa cvičenia vidí, ako má dieťa našpúliť ústa, ako ohýbať správne jazyk. Pýtam sa ich, či vidia ako to má byť, čo od nich chcem. Nám sa to zdá byť automatické, ale napríklad otváranie úst, či napríklad poloha jazyka, sú pri logopédii veľmi dôležité.
Rukami vám prešlo tisíce detí. Je pravda, že detí, s poruchami reči pribúda. Prečo je to tak?
Áno, detí s rečovými poruchami pribúda. Okrem toho sú ich poruchy viac závažné.
Je to, žiaľ, kvôli televízii, internetu. Mamička ide na prechádzku s kočíkom. Dobre, že si nos nerozbije, pozerá do telefónu a kočíkuje. S dieťaťom sa ale treba hneď, ako sa narodí, rozprávať, aj keď sa to zdá niekomu zbytočné. Mamička všetko, čo robí, má komentovať. Napríklad ideme plienku prebaliť, ideme nakŕmiť, ideme sa preobliecť. Dieťa počúva a buduje si rečové spoje. Učí sa porozumeniu a produkcii reči.
Hovorí sa, že matkinu reč, počuje dieťa už v brušku. Je naučené na matkin hlas, nie na videá Mira Jaroša, ktorý hrá v televízii od rána. Rodičia si myslia, že sa naučí, keď pôjde do školy, ale to nie je pravda.