LIPTOV. Všetky zaznamenané strety človeka a medveďa sú špecifické a navzájom sa ťažko porovnávajú.
Napriek tomu existujú rady, ktoré pomôžu znížiť riziko stretu človeka a medveďa v území, kde sa zviera prirodzene vyskytuje. Väčšinu zaznamenaných udalostí spája, že medveď napadol jedného človeka alebo dvojicu ľudí.
Dôležitou zásadou pri turistických, športových aktivitách a kempovaní je udržiavať lokality čisté a nikdy nenechávať zvyšky jedla von.
Otázky a odpovede:
- Ako spoznám, že som v lese, kde sa vyskytuje medveď hnedý?
- Ako sa pohybovať v lese, kde sa pravdepodobne vyskytuje a žije medveď hnedý?
- Aké sú rizikové faktory pri pohybe lesom?
- Ako sa vyhnúť stretu s medveďom pri obmedzenej viditeľnosti, ktorú môže spôsobiť napríklad zlé počasie?
- Je pohyb po značkovanom turistickom chodníku bezpečný?
- Medveď vs. pes: Ochráni nás pes pred medveďom? Odoženie ho? Alebo naopak môže pes situáciu zhoršiť?
- Aké sú ďalšie odporúčania ako sa vyhnúť stretu s medveďom v lesoch s jeho výskytom? Pomôže sprej na medvede?
- Môže jedlo, pri kempovaní či stanovaní v prírode, prilákať medveďa? Na čo si dať pozor?
Prvý útok medveďa na človeka zaznamenali v tomto roku 15. marca. Došlo k nemu v Demänovskej doline. Ostatný prípad sa stal na Kysuciach. Do dnešného dňa ide o 11. útok medveďa, štyri z nich sa stali na Liptove. Štátna ochrana prírody preto upozorňuje návštevníkov oblastí s výskytom medveďa hnedého na zvýšenú opatrnosť.

Rady, ako sa vyhnúť stretu s medveďom, sme pripravili v spolupráci so Štátnou ochranou prírody.
1. Ako spoznám, že som v lese, kde sa vyskytuje medveď hnedý?
Pri pohybe v lese by sme si mali všímať stopy, trus a znaky kŕmenia sa medveďom. Určiť medvediu stopu v teréne je pomerne jednoduché, pretože veľkosť a tvar stopy sú takmer nezameniteľné. Pre neskúsených turistov existuje za určitých okolností možnosť zámeny odtlačku prednej laby mladého medveďa s jazvecom.
U dospelých jedincov medveďa býva šírka prednej laby približne 13 až 18 centimetrov a jej dĺžka od 12 do 17 centimetrov. Zadná laba je o niečo dlhšia a u dospelých jedincov sa pohybuje v rozpätí od 20 do 28 centimetrov.
Charakteristickým znakom pobytu medveďa v lese sú aj takzvané „značkovacie stromy“ a vývratiská.
Môžeme tiež pozorovať rozhrabané mraveniská, prehrabanú pôdu alebo poprevracané kamene.
2. Ako sa pohybovať v lese, kde sa pravdepodobne vyskytuje a žije medveď hnedý?
Návštevníci lesa, hubári, turisti by sa mali po lese pohybovať v skupinkách. Nevzďaľovať sa od seba a robiť primeraný hluk.
Medveď sa zvyčajne snaží ľuďom vyhnúť, niekedy si nás ale všimnúť nemusí. V lese a jeho blízkosti treba byť preto ostražitý, predovšetkým ráno, večer a v noci, ale tiež počas dňa v hustej vegetácii alebo blízko zdrojov potravy. Vyhnúť sa neočakávanému stretu s medveďom pomôže aj schopnosť rozpoznať pobytové znaky a najčastejšiu potravu medveďa.
3. Aké sú rizikové faktory pri pohybe lesom?
Obzvlášť pozorní by sme mali byť pri pohybe v hustom poraste, na miestach s hojnosťou lesných plodov, pri zdochlinách, zlej viditeľnosti alebo počuteľnosti, respektíve, ak sa pohybujeme proti vetru, pri tečúcej vode a podobne.
4. Ako sa vyhnúť stretu s medveďom pri obmedzenej viditeľnosti, ktorú môže spôsobiť napríklad zlé počasie?
Pri obmedzenej viditeľnosti pomôže akýkoľvek zvukový prejav, teda pískanie, tlieskanie, hlasnejší rozhovor, na základe ktorého má medveď možnosť zareagovať na blížiaceho sa človeka a vyhnúť sa mu.