Basketbalová legenda Bieliková: Zlatá éra Ružomberka sa skončila, keď vyhodili schopných ľudí

RUŽOMBEROK. Svojho času bývala na Slovensku jednou z najlepších ak nie najlepšou basketbalistkou. Možno aj v strednej Európe. 57-ročná Iveta Bieliková je v Ružomberku basketbalovou modlou. Nielen ako hráčka, ale momentálne aj ako trénerka ružomberských basketbalistiek do 17 rokov.

Rodáčka z Liptova začínala v zápasoch tam, kde iné hráčky končili. Bieliková tvrdí, že basketbalová dominancia Ružomberka sa vráti, keď budú ľudia okolo basketbalu v klube schopní zrealizovať zmeny.

Ružomberské basketbalistky skončili pred bránami finále, keď nestačili na celok trénerky Zuzany Žirkovej Slávia Banská Bystrica. V boji o tretie miesto si poradili so Šamorínom 2:0 na zápasy a získali druhýkrát po sebe bronzovú medailu.

Ružomberčanky nastúpili proti favoritkám z Banskej Bystrice. Zverenkyniam Zuzany Žirkovej, bývalej hráčky MBK Ružomberok podľahli 3:1. Čakali ste podobný scenár, alebo ste sa domnievali, že by žabky sériu zvládli?

Kvalitatívne zloženie hráčok jednotlivých družstiev je neporovnateľné v prospech Banskej Bystrice a tak, ten predpoklad sa dal predvídať. Milo ma prekvapila dobrá hra v druhom víťaznom stretnutí pre Ružomberok a mimoriadny výkon Olhy Yatskovets v drese Ružomberka. Bol to jej zápas. Stretnutie zanechalo u mňa sympatický dojem.

Basketbalová dominancia na Slovensku sa mení po niekoľkých rokoch. Raz dominoval Ružomberok, potom Košice a teraz to môžu byť Banská Bystrica či Piešťany. Čo sa v Ružomberku zmenilo, keď to skončilo?

Za našej éry v Ružomberku sme si dominantné postavenie na Slovensku vybudovali mravčou prácou a výchovou vlastných mladých hráčok od nuly, každým rokom stúpal výkonnostne i výsledkovo aj v zahraničí prakticky po celom svete (Európa, USA, Taiwan, Nový Zéland, Austrália, Južná Amerika), vyhral dvakrát ženskú Euroligu a mnoho iných prestížnych súťaží, zápasov, turnajov a tak ďalej. Po skončení našej éry sa tie ostatné kluby riadia viac filozofiou nakúpenia tak domácich ako aj zahraničných hráčok a to je veľký rozdiel.

Roky ma naučili, a platí to aj v basketbale, že všetko záleží predovšetkým od kvality a schopností ľudí . V Ružomberku boli takéto osoby umelo odvolané a to je celé vysvetlenie konca „zlatej éry“ a nepokračovalo to v tom trende.

Prečítajte si aj Prečítajte si aj Vodného slalomára Jakuba Grigara zranenie nezastavilo. Mal som najlepšiu prípravu v kariére, tvrdí Čítajte 

Kedy si myslíte, že sa to na Liptov vráti?

Keď budú ľudia v klube schopní zmeny zrealizovať, môže sa to začať.

Momentálne trénujete kadetky do 17 rokov. Rysuje sa medzi mladými žabkami ďalšia Iveta Bieliková?

Porovnávať samú seba s dievčatami, ktoré trénujem sa nedá. Mojou snahou je každú zverenkyňu maximálne naučiť, aby čo najlepšie zvládali športové, basketbalové, charakterové i taktické zručnosti. Tým to však nekončí, záleží aj od kvality podmienok a to je už parketa iných. Veľmi dôležité je u nich vypestovať ctižiadosť a vytrvalosť za všetkých okolností i tých nepriaznivých.

Keď je reč o mladých hráčkach, ako dokáže mladá baba zvládnuť tlak, ktorý je na ňu vyvinutý od trénera? Najmä v A- družstve?

Tlak od trénera nesmie byť nespravodlivý. Tlak je prospešný a pomáha vychovať silnú osobnosť. Len silná a ctižiadostivá osobnosť so silným víťazným duchom dokáže vyhrávať zápasy. Nikto nikdy za žiadnych okolností sa nesmie vzdávať. A ešte k tomu tlaku. Každé družstvo má svoj vlastný osobitný režim a je rozhodujúce ako je nastavené a zvyknuté, A-družstvo žien nevynímajúc.

Keby prišla ponuka trénovať A – družstvo Ružomberka, prijali by ste ju? Ak áno, koho by ste si vybrala za asistenta?

Zatiaľ to nie je moja ambícia, cítim sa lepšie v ťažšej pozícii, naučiť novým a novým veciam mladé hráčky. Trénovať ženy je úplne iná záležitosť. A tie záležitosti okolo? Bolo by potrebné veľmi veľa riešiť ale aj vyriešiť.

Ak nie od Ružomberka, ale od iného tímu, zobrali by ste to?

Nie je to moja ambícia.

Ste ružomberskou ale aj slovenskou basketbalovou legendou. Páči sa vám smer kam sa ružomberský a národný basketbal uberá?

Výsledky sú najlepším vyjadrením dlhodobo upadajúcej úrovne. A nikto sa nenájde, aby to napravil. Môj názor je, že sa robí ďaleko, ďaleko menej ako v minulosti, aby nastali zmeny. Smutné na tom je, že iné krajiny práve nabrali svetový trend a basketbal sa skvalitňuje.

Za mojich čias reprezentačné seniorské, či mládežnícke družstvá bojovali na európskych a svetových podujatiach o medaile a dnes bojujeme v mládežníckych kategóriách v „B“ kategóriách o to, aby sme sa tam udržali.

Ako hráčka ste sa zúčastnili veľkých svetových podujatí. Azda ten najväčší bol v roku 1992 v Barcelone na olympijských hrách. Rovnako na nich hral aj Michael Jordan a jemu podobné basketbalové hviezdy. Viete nám to priblížiť?

Veľmi rada. Na olympijských hrách som si nenechala ujsť ani jeden zápas Dream Teamu. Každý chcel vidieť hviezdy hviezd. A nie každému sa to aj podarilo. Ja s dvoma až troma spoluhráčkami sme to využívali naplno a ostatné spoluhráčky radšej regenerovali na pláži.

Iveta Bieliková v bielom československom drese na Letných olympijských hrách v Barcelone 1992 v zápase proti Amerike. (zdroj: Ján Súkup)

Pre mňa to bol a je mimoriadny zážitok na celý život. Vidieť nasadenie týchto velikánov v každej jedinej sekunde zápasu bolo výnimočné. Bol to zážitok aj pre hviezdy basketbalu z iných mužstiev. Počas zápasu si ich samotní basketbalisti, ich súperi, fotografovali z lavičky aj v čase, keď proti ním práve hrali.

Finále medzi USA a Chorvátskom bolo neuveriteľne iskrivým zápasom, kde pre ilustráciu dve najväčšie hviezdy Michael Jordan a Dražen Petrovič sa vzájomne bránili a ani jeden nechcel byť porazený. To bola vec! No samozrejme, Jordan bol Jordan. Nádherné finále, nič lepšie som nevidela.

Nátalia Hejková o vás niekoľkokrát prezradila, že ste začínali tam, kde iné hráčky končili. Podobnú vlastnosť sa snažíte naučiť aj vaše zverenkyne, alebo je to niečo s čím sa musí človek narodiť?

A v ktorej učebnici v akej lekcii sa to učí? Podstatné je, či hráčka má alebo nemá ctižiadosť. Či to chce naozaj alebo len tak. Ale všetko musí byť správne vybalansované a platilo to aj pre mňa.

Mala som v sebe ducha bojovníka – vytrvalca, ktorý sa nevzdáva a potom veľmi kvalitným tréningovým procesom a celkovým programom nášho tímu som si tieto schopnosti skvalitňovala. Bolo potrebné popracovať aj na sebavedomí. Šesť rokov sme chodievali vždy v jeseni na americké dvojtýždňové turné, kde sme sa učili agresivite, nasadeniu a spomínanému sebavedomiu.

Myslíte si, že sa Ružomberok prebojuje do európskej elity?

V našej krajine sme vôbec nezachytili trend napredovania ženského basketbalu. Ako som už povedala, všetko závisí od ľudí. A za celé roky som zatiaľ nezaregistrovala takých výnimočných ľudí ako boli pán Jozef Smolek a Natália Hejková, ktorí majú schopnosť nastaviť program umožňujúci prebojovať sa hoc aj do európskej elity prostredníctvom svetových trendov.

Architekti a zároveň aktéri ružomberskej zlatej basketbalovej éry. Jozef Smolek, v strede Natália Hejková a Iveta Bieliková. (zdroj: Ján Luky)

Je veľmi smutné, keď aj okolité krajiny Česko, Poľsko a Maďarsko sa nám výrazne vzdialili a to nehovorím o svetovej konkurencii. Kde sú tie časy, keď olympijský americký ženský tím pred olympijskými hrami si vybral pri turné po Európe Ružomberok ako svojho sparing partnera.

Zuzana Žirková nám v rozhovore povedala, že ak má basketbalistka talent, musí odísť zo Slovenska. Stotožňujete sa s týmto vyjadrením?

Za súčasnej situácie súhlasím. Ale komu to pomôže? Možno že niektorej z tých odivších hráčok, ale určite nie slovenskému basketbalu. Bola by som radšej, keby prebiehali debaty o tom, ako to ideme zmeniť a nech tie mladé talenty vedieme ku kvalitnému športovému napredovaniu. Vidím, ako všade chýba systém výchovy talentov. Napríklad v dievčenských zložkách nemáme vekovú kategóriu kadetiek U16 a junioriek U18. A pre aké kategórie organizuje FIBA majstrovstvá Európy?

Odpoveď je pre U16 a U18. V tomto veku prechádzajú dievčatá obrovskými fyziologickými i mentálnymi zmenami a my ich hodíme hneď do kategórie U 17 a U 23. Ako sa majú tieto dievčatá vysporiadať so situáciami, keď nastupujú proti starším, fyziologicky vyspelejším a mentálne skúsenejším protihráčkam? Ako, kde a kedy majú nadobudnúť hernú tvorivosť a sebavedomie? Takýchto príkladov by sa našlo viac.