RUŽOMBEROK. Katarína Ostapenko prišla bývať na Liptov s rodinou pred dvomi rokmi.
Predtým bol ich domovom Mariupoľ, prístavné mesto na brehu Azovského mora, ktoré ruské jednotky dobyli po ničivom obliehaní. Podľa predpokladov ňom kvôli ruskému bombardovaniu zomrelo 21-tisíc ľudí.
Byt Ostapenkovcov v Mariupole. (zdroj: Archív K. Ostapenko)Katarine sa podarilo s rodinou utiecť už v prvých dňoch od ruskej invázie. Do Liptovskej Teplej pri Ružomberku prišla v marci 2022 s tromi deťmi, mamou a manželom. Zákaz opustiť krajinu sa na neho nevzťahoval, pretože je otcom viac ako troch detí.
Vrátiť sa nemajú kam
Po úteku pred vojnou začali nový život na Slovensku. Po príchode do Košíc im pracovníci charity odovzdali telefónne číslo, cez ktoré si dohodli ubytovanie na Liptove.
V blízkosti hradu v Liptovskom Hrádku chystá mesto amfiteáter, občianske združenie je proti Čítajte V regióne nepoznali nikoho, no medzi Slovákmi si našli veľa priateľov. Návrat do rodnej zeme neplánujú aj preto, že sa nemajú kde vrátiť. Z trojizbového bytu, v ktorom žili, im neostalo nič. Katarina nám počas stretnutia ukázala fotografie.
(zdroj: Archív K. Ostapenko )„Toto bol náš byt, neostalo nám nič. Keď vyhlásili, že máme opustiť domov, bol to šok. Deti brali úplne nepotrebné veci. Zabudli sme dokonca na doklady,“ opisuje štyridsiatnička.
Dodala, že vôbec netušili, že sa už naspäť nevrátia. Neuvedomovali si, čo sa deje a koľko to bude trvať.
S príchodom na Slovensko museli prekonať rečovú bariéru, aby čo najrýchlejšie porozumeli domácim a boli pri hľadaní zamestnania samostatní.
Z bytu im ostali len ruiny. (zdroj: Archív K. Ospaneko )„Reč bola náročná, menšie deti sa ale chytili rýchlo. Ja som chodila na všetky možné kurzy. Bola som, myslím, na piatich,“ opísala Katarina.
Najmladší syn nastúpil po príchode na Slovensko do prvej triedy. Teraz je tretiak a ukrajinskú reč si pamätá už len okrajovo.
Rozbehla si vlastný biznis
Katarina pracovala na Ukrajine ako kozmetička. Biznis si rozbehla aj v Ružomberku. Priznala, že to bola ale náročná cesta.
„Na Ukrajine nemusí mať žena pred otvorením vlastnej prevádzky kozmetické vzdelanie. Postačí, ak prácu vie robiť, nájde si vlastné klientky,“ opísala a dodala, že aby si mohla prevádzku otvoriť na Slovensku, potrebovala sa oficiálne dovzdelať, otvoriť si živnosť. Vzhľadom na to, že musela absolvovať kurz a aj písomné skúšky, azbuku vymenila za latinku.
Pred niekoľkými mesiacmi si na pešej zóne v Ružomberku v prenajatom priestore otvorila vlastný kozmetický salón. Na Ukrajine sú podľa nej služby, čo sa týka kozmetiky či starostlivosti o vlasy, na vyššej úrovni.
Katarina Ostapenko prišla bývať na Liptov pred dvomi rokmi. S rodinou utiekli pred vojnou na Ukrajine. (zdroj: Romana Vicianová)„Zaskočilo ma, ako tu farbila kozmetička obočie. Štýl úpravy bol u nás moderný desať rokov dozadu. Celkovo kvalita, ale aj hygiena, sú u nás prísnejšie. Veľmi sa dbá na sterilizáciu, dezinfekciu,“ porovnala.
Manžel tiež absolvoval na Slovensku školenie za kaderníka. Za remeslom dochádzal do Martina, bolo to pre neho časovo náročné. Okrem toho ťahali služby do večera. Prácu si našiel v inom odvetví, v jednej z liptovských kolíb.
Prekvapili ich príplatky za zuby
V Kyjeve býva Katarinin starší brat, sú v pravidelnom kontakte. Netrúfajú si odhadnúť, kedy sa vojna skončí a čo bude nasledovať po nej. Katarinina mama býva v Ružomberku v jednom z mestských internátov. Život na Liptove medzi horami sa jej páči.
„Chodíme na Liptovskú Maru, kúpať sa do Bešeňovej. Je tu skutočne pekné prostredie,“ opísala Katarina. V kruhu Slovákov si našla aj najlepšiu kamarátku, ktorá jej radí, ako postupovať pri vybavovaní rôznych žiadostí.
Slováci sú podľa nej dobrosrdeční a priateľskí. Pochvaľujú si kvalitné zdravotníctvo, až na raz také drahé príplatky u zubára, na ktoré v domovine neboli zvyknutí. Taktiež ostali zaskočení zo vzdelávacieho systému na Slovensku. „U nás je jedenásť tried, žiadna stredná škola,“ opísala.
Návrat na Ukrajinu zatiaľ neplánujú. Katarina sa prednedávnom opýtala detí, kde je lepšie. Zhodli sa, že v Liptovskej Teplej. „Uvidíme, čo život prinesie, neplánujeme nič. Ak sa usadíme, určite sa budeme musieť pozerať po vlastnom bývaní,“ uzavrela Katarina.
Tento článok vznikol vďaka podpore z UNESCO programu Podpora pre ukrajinských utečencov prostredníctvom médií, ktorý financuje japonská vláda.
