KALAMENY. Liptovský hrad v minulosti strážil obchodnú kráľovskú cestu vedúcu na Oravu.
Bol aj úplne prvým sídlom Žilinskej župy, keď sa odtrhla od Zvolenskej.
Tamojší hradní páni boli rebeli, kráľ Matej Korvín nemal s nimi trpezlivosť, hrad dal v roku 1471 zbúrať. Odvtedy je ruinou, nikdy sa ho nepodarilo obnoviť.

Dnes hrad patrí k jedným z troch na Liptove, nejde o klasický hradný komplex ako si predstavujeme napríklad pri hrade Strečno alebo Likave.
Od roku 2016 ho partia dobrovoľníkov z Občianskeho Združenia Castrum Liptov udržiava a jeho ruiny, okolie dali do takého stavu, že ide o jeden z najobľúbenejších turistických cieľov v regióne.

Je to vďaka pomerne jednoduchému prístupu a panoramatickým výhľadom na Liptov a Oravu.
Každý, kto sa pozrie na okolie z hradu, ihneď pochopí, prečo ho postavili na tomto mieste. Návštevníkov hradu pribúda, posledný údaj spred niekoľkých rokov hovorí, že sem v priebehu roka zavítalo až 15-tisíc ľudí, ich počet z roka na rok rastie.
Naplánovali viac noviniek
Dobrovoľníci z občianskeho združenia sa o areál hradu starajú niekoľko rokov, okolie pravidelne kosia. Predseda Juraj Lovich spomenul, že na mieste plánujú nové premostenie.
Jedno kvôli bezpečnosti odstavili, bolo prehnité. „Rozpadlo sa, vybudujeme nové aj s vizuálnym prvkom, aby bolo pekné aj po estetickej stráne,“ opísal.
Most bude dlhý približne dvanásť metrov, prepojí podhradie s nádvorím. Sú z neho pekné výhľady na Liptovskú Maru a kotlinu, ľudia sa práve z tohto miesta najčastejšie fotografovali.

Materiál dobrovoľníci na miesto vynesú manuálne, naplánovali ho z červeného smreka, keďže má väčšiu odolnosť proti poveternostným vplyvom. Lovich verí, že práce stihnú tento rok.
Zároveň plánujú na miesto osadiť nové počítadlo, ktoré napovie presný údaj o návštevnosti miesta.
Nie sú to jediné novinky, ktoré na Liptovskom hrade pripravujú. Ak návštevníci prichádzajú po žlto značenom chodníku, po najjednoduchšej trase, musia prekonať vysoký železný rebrík.
Nie každý ho zvládne, boja sa hlavne tí, čo majú strach z výšok. Dobrovoľníci preto hľadajú možnosti ako sa dostanú na hrad, bez toho aby museli po ňom stúpať. Pomôže aj samotným dobrovoľníkom pri preprave materiálu.
„Predstavy už máme, na hrad by mohli prísť oblúkom akoby z vrchnej časti. Na novej trase plánujeme vybudovať chodník, ten patrí urbáru Liptovskej Sielnice. Trasa bude o čosi dlhšia, vyhovieme turistom, ktorí majú pred rebríkom rešpekt,“ opísal. Aj v súčasnosti spolupracujú s Krajským pamiatkovým úradom v Žiline.

Trasu musia najskôr pamiatkari prebehnúť detektorom, aby sa neponičili nálezy, ktoré sa už v minulosti v blízkosti hradu našli.
Archeológovia v okolí naďabili na črepy nádob, bronzové predmety taktiež stredoveké železné delové gule, hrot šípu, klince, črepy. Najväčší z objavov bola kamenná, sielnická guľa s priemerom dvadsaťpäť centimetrov. Používali ju v stredovekom delostrelectve a uchovali v depozitári Liptovského múzea.
Návštevy z rôznych kútov sveta
Výstup na hrad je podľa Juraja Lovicha vďačným, nenáročným cieľom pre turistov, aj pre rodiny s deťmi. Na mieste sa nachádza návštevná kniha, kde turisti môžu opísať zážitky z návštevy hradu.

„Nachádzame tam väčšinou pekné poznámky, dokonca do nej písali návštevníci z Austrálie, Izraela a rôznych kútov sveta. Človek by ani neveril, kto hrad navštívil, kniha prezradí veľa.“

Medzi turistami sa nájde ale aj niekoľko neporiadnych, ktorí po sebe zanechávajú odpadky. V minulosti sa dokonca snažili vylúpiť pokladničku, ktorá slúžila ako dobrovoľné na úpravu hradu. Ľudia sa podľa Lovicha ale pomaly učia správnym móresom a odpadky si nesú z hradu domov.
Najväčší na Liptove, najvyššie položený na Slovenku
Starhrad leží na vrchu Sestrč v nadmorskej výške 1000 metrov nad morom v Chočských vrchoch na severe Slovenska. Patrí k jednému z najvyššie položeným hradom na Slovensku. Konkuruje mu hrad Zniev s nadmorskou výškou 930 metrov nad morom.
Vybudovali ho v 13. storočí, šlo o väčší hrad ako Likava, ale aj hrad v Liptovskom Hrádku. Vstupné je dobrovoľné, areál hradu je prístupný celoročne.

V minulosti patril viacerým majiteľom, kráľ Matej Korvín dal hrad v roku 1474 rozbúrať, aby sa viac nestal sídlom zloduchov. Pri vypálení hradu zhorel aj hradný archív a listiny panovníkov.