LIPTOV. „Mami, ja som zlý, som hlupák,“ počúva mladá mamička z Liptova takmer denne z úst svojho syna, keď sa vráti domov zo škôlky. Chlapec má diagnostikovanú poruchu pozornosti a oslabenú reč.
Nie je jediná, ktorej dieťa sa vníma negatívne, keď príde zo školského zariadenia domov. Deti s ADHD alebo ADD počúvajú kritiku na seba veľmi často. Pritom podľa rodičov za svoje správanie nemôže, mozog detí s oslabenou pozornosťou pracuje úplne inak.
Škôlky takéto deti nechcú a nezvládajú
„S tým deckom sa to už nedalo vydržať, dnes to bol extrém,“ znelo z úst pedagóga na margo správania sa päťročného chlapca. Podobnú kritiku a negatívny opis počúvajú manželia z liptovskej obce dennodenne.
Žiadne prijatie, milé slovo, povzbudenie. Sú zúfalí, hľadajú pomoc a chcú len jedno, aby ich dieťa, napriek diagnóze ADHD, prijali také aké je a učili ho v kolektíve pracovať.
Na našu redakciu sa obrátila zúfalá mamička, chcela zostať v anonymite, redakcia jej meno pozná. Podobne poznáme meno jej syna, v článku sa bude volať Tomáš. Matka nám poskytla správy zo všetkých vyšetrení, väčšinu nášho rozhovoru preplakala.
Problém, na ktorý poukázala, sa týka jej syna a odmietavého postoja pedagógov. Nie je pritom jediná, deti s poruchou pozornosti majú intelekt v norme, no školské zariadenia s nimi často nevedia pracovať a deti vylučujú.

Matky, pokiaľ nemajú starých rodičov, ktorí by sa mohli o dieťa postarať, sú nútené opustiť zamestnanie. Aj matka, ktorá sa na nás obrátila, musí pracovať na polovičný úväzok. Problém sa len odďaľuje, pretože predškolská dochádzka je povinná zo zákona a začarovaný kolotoč odmietania sa roztáča opäť.
Pomocou môže byť asistent pedagóga v materskej škole, ale zriaďovatelia na neho nemajú peniaze alebo im štát neposkytne financie na jeho zamestnanie.

Zvládnu ho len hodinu
Tomáš sa narodil predčasne v tridsiatom týždni. Rodičia v roku postrehli, že je priveľmi aktívny, rozprávať začal neskôr. Najväčší zlom a trápenie nastali, keď nastúpil do škôlky v mieste bydliska. Ide o bežnú obecnú materskú školu.
„Prvý deň po štyroch hodinách sme po neho s manželom prišli a učiteľka nám šplechla do tváre, že je autista. Bezcitne, bez nejakej empatie dokončila, že nám ho zoberie, ale len na jednu hodinu denne,“ začala rozprávať.
S manželom si poplakali, nechápali, čo sa deje. „Vraj si drží odstup od všetkých a je nezvládnuteľný,“ počuli od učiteľky ďalšie dni.
Chlapca zobrali rodičia na vyšetrenie k neurológovi a psychológovi. Autizmus na základe vyšetrení a pozorovania vylúčili. Neurológ z Liptova mu diagnostikoval hyperkinetickú poruchu s vývinovou poruchou reči a jazyka. Psychologička vypracovala presný postup pre učiteľky, ako majú s chlapcom pracovať.

Učiteľka napriek tomu trvala, že ho vedia zvládnuť hodinu denne. „Nie je to choré? Deti majú krátko po ôsmej raňajky, chvíľku ranný kruh a už sme museli po neho. Škôlku sme pritom platili riadne,“ priblížila mamička.
Zástupkyňa školy jej dokonca navrhla, nech mu ide robiť asistentku. „Prečo by som mala. Ja nie som pedagóg, som zdravotná sestra. Ako môžem robiť vlastnému dieťaťu asistenta, keď sa bude pri mne správať úplne inak,“ povedala a doplnila, že podľa nej stačilo, ak by ho pedagogičky správne motivovali, pretože doma spolupracuje. Pomôcť im mal práve manuál od psychológa.

Odmietajú ho aj inde
Psychický nátlak a slovné útoky na syna rodičia nevydržali, Tomáša z obecnej škôlky v mieste bydliska odhlásili a prihlásili do neštátnej škôlky v okresnom meste.
„Materskú škôlku prezentujú ako inkluzívnu, je vhodná aj pre deti s poruchami. Pohovor nám prišiel čudný, mali sme pocit, že sa hlásime do zamestnania, ale tu šlo predsa o nášho syna. Sledovali, ako sa hrá a rozhodli sa, že ho zoberú,“ povedala mamička. Verila, že je na dobrom mieste.
Prekvapená ostala, keď jej riaditeľka vyčlenila dochádzkový systém, v ktorom jej popísala, kedy do škôlky môže a nemôže.
„Neplatíme málo, za školné a stravné 70 eur, plus cesta do mesta. A to býva v škôlke len do pol jednej,“ uviedla Liptáčka.
Tomáš pre chorľavosť chodí do škôlky málo a zakaždým, keď sa vráti, sa musí adaptovať nanovo. „Po vyliečení to je stále pre nás začarovaný kruh,“ opisuje ďalej. Choroba je podľa nej aj dôsledok určitej formy stresu, chlapec doma často plače a hovorí, že ho učiteľky nemajú rady.
„Dávajú ho na schodík, ktorý je určený pre deti, ktoré sú zlé. Ony si ale neuvedomujú, čo to robí s detskou psychikou.“

Majú takéto deti poslať na iný ostrov?
Rodičia skúšali chlapca prihlásiť aj do okolitých škôlok. Odmietali ich hneď ako si prečítali prvú vetu od pedagógov z predchádzajúcej škôlky. Písalo sa tam, že je agresívny. Doma sa podľa matky vôbec tak nespráva.
„Je impulzívny, čo ku jeho diagnóze patrí. Koná spontánne a neuvedomuje si, čo sa bude diať potom. Správnou motiváciou, príkladom a prístupom by pracovať vedel,“ opisuje s tým, že takto s ním pracuje aj doma a funguje to.
Mrzí ju, keď z úst pedagógov počúva necitlivé a tvrdé slová na jeho adresu. Myslí, si že aj zlá pozornosť je nejaká pozornosť a Tomáš svojím správaním volá, aby si ho niekto všimol.

Na deti do škôlky sa teší. Pozná abecedu, vie počítať, zapamätá si básničky, odpovedá celými vetami. Zakaždým, keď príde zo škôlky, matku uisťuje, že bol dobrý. Pedagógovia, hádžu jeho správanie na rodičov, že zlyhali a zle ho vychovali.
„Výchova s hyperaktivitou nemá nič spoločné. Mozog takýmto deťom pracuje úplne inak a pochopiť to vie iba rodič, ktorý má také dieťa. Vychovávame ho najlepšie ako vieme,“ opísala mamička a opýtala sa, čo s ním majú teda robiť, či ho majú poslať na iný ostrov, keď ho školský systém odmieta.
Rady a tipy od psychologičky, ako pristupovať ku dieťaťu s ADHD v rámci MŠ
- Kľúčový v celom procese pre úspešnú prácu s dieťaťom je sám učiteľ, ktorý by mal byť v čo najväčšej miere zorientovaný v celej problematike – poznať príčiny, prejavy diagnózy . Zo strany učiteľa je tiež veľmi dôležitý individuálny prístup, tolerancia a trpezlivosť.
- Jedným z odporúčaní je nereagovať na každý rušivý prejav dieťaťa.
- U detí s ADHD je účinné nešetriť pochvalou a ocenením, naopak vyzdvihnúť pozitívne stránky dieťaťa ideálne pred spolužiakmi.
- Užitočná vie byť aj úprava prostredia, v ktorom sa dieťa hrá eliminovať rušivé vplyvy ako je napríklad zavretie okna v prípade veľkého hluku z ulice.
V praxi sa osvedčilo pevnejšie a stabilné výchovné vedenie, kde sú jasne vymedzené hranice – avšak stále s citlivým a rešpektujúcim prístupom vo vzťahu k dieťaťu.
Dôležitá je spolupráca medzi tromi stranami
Bianka Kubovičová, predsedníčka Asociácie špeciálnych pedagógov škôl a poradní poznamenala, že prípad mamičky z Ružomberka nie je vôbec ojedinelý. Rodičia by podľa nej mali úzko spolupracovať nielen s materskou školou, ale najmä s odbornými zamestnancami poradenského zariadenia, v ktorom dieťaťu diagnostikovali poruchy.
„V poradni by mali dieťatku a rodičovi poskytovať intervenčné činnosti zamerané na rozvoj oslabených funkcií dieťaťa, logopedickú starostlivosť,“ opísala a dodala, že zároveň títo odborníci by taktiež mali konzultovať postup pri vzdelávaní dieťaťa s učiteľkami materskej škôlky.
Predsedníčka asociácie hovorí aj o podpore učiteľov, pretože tým, že si tieto deti vyžadujú špeciálnu starostlivosť, to môže byť pre nich záťaž. Učitelia podľa Kubovičovej majú často zároveň obavu o bezpečnosť ďalších detí v triede. Na druhej strane ale môžu vzdelávanie takýchto detí považovať za profesijnú výzvu.
Pedagogický asistent môže byť pre dieťa riešením, keďže je v triede ďalšou dospelou osobou.
„Pokiaľ v škôlke nemajú viac detí so špecifickými potrebami, na ktoré by škôlka dostala od poradenského zariadenia odporúčanie, tak zabezpečenie asistenta z finančného hľadiska je náročné, až nerealizovateľné,“ opísala.
Hovorkyňa ministerstva školstva Dagmara Al-Khaldi Mičeková v tejto súvislosti zareagovala, že o pridelení asistenta do materskej školy rozhodujú dva aspekty, sú nimi veľkosť materskej škôlky a počet detí, ktoré asistenta potrebujú.
Predškolské vzdelávanie je povinné
Tomáš má na budúci rok nastúpiť na predprimárne vzdelávanie. Isté je ale, že spádová materská škôlka ho musí do vzdelávania prijať. Takúto povinnosť má každá škôlka ak dieťa k 31. augustu dosiahne vek 5 rokov a od septembra začína plniť povinné predprimárne vzdelávanie.
Pokiaľ ide o dieťa so špecifickými potrebami na vzdelávanie, ako to je v prípade Tomáša, pedagogické centrum môže rozhodnúť na základe odbornej diagnostiky o znížení počtu hodín v materskej škole. Odporučiť môže aj podporné opatrenia, ktoré je škola povinná akceptovať, ak tak neurobí, musí dostatočne zdôvodniť, prečo.
Psychologička hovorí o pozitívnych vlastnostiach týchto detí
Podľa školskej psychologičky Martiny Medžovej Šavolovej, podmienkou pre úspešné začlenenie dieťaťa s ADHD do edukačného procesu je spolupráca a otvorená komunikácia medzi rodičom a školským zariadením, ktoré dieťa navštevuje. Riešením situácie, ktorá vznikla medzi materskou škôlkou a mamičkou dieťaťa s ADHD môže byť podľa Šavolovej žiadosť zo strany materskej škôlky o pedagogického asistenta.
Ešte do konca mája 2024 môžu podľa nej aj materské školy požiadať o pedagogického asistenta.
Šavolová zároveň upozornila, že na deti s ADHD ako aj s inými poruchami správania, by sme nemali nahliadať len ako na problematické.
„Dôležité je uvedomiť si a vyzdvihnúť pozitívne stránky a vlastností detí s touto diagnózou. Medzi ne patria napríklad rýchle myslenie a flexibilné uvažovanie, húževnatosť, spontánnosť a energickosť, zmysel pre humor, vnímavosť a citlivosť v kontakte s inými ľuďmi a mnoho ďalších,“ vymenovala Šavolová.
Podotkla, že porucha nevzniká primárne vplyvom nedostatočnej či nesprávnej výchovy , ako sa aj v súčasnosti mylne domnievajú ešte aj niektorí pedagogickí zamestnanci.
„Príčinu vzniku poruchy osobnosti sprevádzanej hyperaktivitou je stále veľmi ťažko presne určiť a dokázať, môže ísť o viaceré rizikové faktory alebo ich kombináciu. Sú to napríklad genetické predispozície, úrazy, zápaly v organizme spojené s vysokými teplotami, užívanie liekov," uzavrela psychologička.
Reakcia materskej školy
Našu redakciu kontaktovala materská škola, ktorú chlapec navštevuje. Zverejňujeme jej stanovisko v plnom a neupravenom znení.
Nesúhlasíme s vyjadreniami matky a považujeme ich za klamstvo.
K Tomášovi sme sa vždy správali s porozumením a láskou aj napriek tomu, že poškodzoval majetok materskej školy, denne sa vulgárne a hanlivo vyjadroval a viackrát fyzicky napadol učiteľku v MŠ. Svojím správaním ohrozoval aj ostatné deti. Ani po tomto všetkom nebol z MŠ vylúčený, pretože sme chceli pomôcť ako Tomášovi tak aj celej rodine.
Snažili sme sa nadviazať spoluprácu s matkou, no ani po viacnásobnom oslovení nemala záujem o stretnutie, nedostavila sa na rodičovské stretnutia a odborné odporúčania na zlepšenie Tomášovho správania zo strany MŠ odmietla.
Veríme, že sú v zúfalej situácii, no nezaslúžime si očierňovanie, ale naopak veľké ĎAKUJEM, že sme to nevzdali hneď na začiatku. Sme si vedomí, že toto dieťa potrebuje asistenta na 100%, ktorého naša MŠ z finančných dôvodov nevie zabezpečiť.
A preto z dôvodu neadaptovania sa dieťaťa na prostredie MŠ, fyzického a verbálneho napádania, nespolupráce matky a neprítomnosť pedagogického asistenta pre Tomáša, mu bude dochádzka v našej MŠ prerušená.