LIPTOVSKÉ SLIAČE. Pastieri sa kedysi dorozumievali plieskaním bičov. Boli neodmysliteľnou súčasťou ich života. Silný zvyk mal magickú funkciu a chránil pred chorobami a inými ohrozeniami.
Bičom kedysi plieskali na Vianoce, počas veľkonočných sviatkov alebo cestou zo sobáša. V najväčšej obci na Liptove, v Liptovských Sliačoch, signalizoval zvuk plieskajúceho biča, že treba dobytok vyháňať na pašu.
(zdroj: Romana Vicianová)Biče majú v Liptovských Sliačoch bohatú tradíciu
Silné zvuky bičov sa ozývali Liptovskými Sliačmi tretiu májovú nedeľu, krátko popoludní. V amfiteátri v Pažitiach predviedli zručnosti s bičom nielen skúsení muži, ale aj deti a ženy.
Súťažili v rôznych disciplínach, porotcom bol organizátor a viacnásobný majster v plieskaní bičom František Lupták. Prezradil, že plieskanie bičom má v Liptovských Sliačoch tradíciu.
Mami, som zlý, hovorí päťročný chlapec s ADHD. V škôlke ho nevedia zvládnuť Čítajte „V dedine bolo okolo roku 1960 veľa pastierov. Mladým chlapcom sa učiť nechcelo, tak šli za pastierov ku kravičkám, ovečkám, jalovičkám,“ vysvetlil a doplnil, že ráno, keď šiel pastier po dedine, tak na štyroch alebo piatich miestach plesol bičom trikrát.
„Bol to signál, aby gazdiná vedela, že pastier bude vyháňať kravy, aby si kravu podojili a pomaly ich vyháňali von,“ opísal.
Vyrába ich doma
Ceny bičov sú rôzne, najkvalitnejšie stoja do tisíc eur. Majstri zvyknú dávať do výroby aj dušu. Organizátor vyrobil do dediny cez tristo bičov, záujem o jeho už umelecký nástroj majú aj v iných kútoch Slovenska.
Biče vyrába takzvané okrúhle. Výroba nie je jednoduchá, sú za ňou hodiny práce. Okrem toho treba zohnať aj materiál. Dĺžky biča sú rôzne pohybujú sa od detských, ktoré majú 1,2 metra po biče, ktoré môžu mať až do šesť metrov. V tomto príde ide o biče vhodné na dekoráciu. Najdlhší bič kedysi vlastnil gazda, najmenšie používali honelníci.
Z medveďov na Liptove si urobili atrakciu, strácajú plachosť Čítajte Súťažili aj ženy
Mária Luptáková bola jedna z dvoch súťažiacich v ženskej kategórii. Plieskanie odkukala od starého oca. Aby bičom udrela, chce to podľa nej zručnosť a silné zápästie.
Plieskať bičom vedia aj ženy. (zdroj: Romana Vicianová)„Nejde o to, či plieska žena alebo chlap, ide o techniku,“ opísala a dodala, že tú nadobudla hlavne praxou.
Medzi súťažiaci bol aj Ján Garabáš z Oravskej Poruby. Plieskať bičom začal ako desaťročný. „Naučili ma to bratranci, mal som prestávku, ale teraz ma plieskanie chytilo zas,“ priblížil. Trénovať chodí do poľa. Udierať vie dopredu, dozadu a na osmičky, čo je dopredu dozadu naraz. Udiera ľavou rukou.
Biče má doma štyri, naposledy sa mu zapáčil v Terchovej, kúpil ho za stopäťdesiat eur. „Rozdiely medzi nimi sú v dĺžke a vo váhe, najdlhší, čo mám, má tri metre dvadsať centimetrov,“ opísal.
(zdroj: Romana Vicianová)Samuel Janček z Jasenovej sú s ocom samoukovia. Trénovať začali zhruba pred tromi rokmi, bývajú v blízkosti lesa, tak bičom zároveň plašia zver, ktorá chodila blízko obydlia. Biče majú doma štyri, každý má inú farbu.
„Bič sme si kúpili, zdal sa nám nekvalitný, tak odvtedy si ich vyrábame sami. Pletieme z nylónu,“ opísal.
Počas súťaže museli prihlásení trafiť bičom presný cieľ. V kategórii do pätnásť rokov zvíťazil Marek Štajler z Liptovských Sliačov, medzi ženami domáca Mária Luptáková, v kategórii muži bič najlepšie ovládal Ján Jurky z Hruštína.
