RUŽOMBEROK. Ak je Iveta Bieliková v Ružomberku modlou, tak MATÚŠ VLČKO je bez pochýb miláčikom mesta. Možno aj celého dolného Liptova. 33-ročný bežec z Ružomberka brázdi preteky snáď po celom Slovensku, no cestu na ne si našiel už aj v zahraničí.
Bežal v Košiciach, Frankfurte, Berlíne či Chicagu. Vlčko sa predo-všetkým venuje behom v Liptovskej bežeckej lige. Na rozdiel od iných maratóncov nemá problém s kopcovitými traťami.
Jeho bežecký príbeh sa začal písať v roku 2013 a postupnou a tvrdou prácou sa vypracoval na jedného z najlepších bežcov na Liptove.
Behu sa venujete už 11 rokov. Prečo ste sa rozhodli dať sa na bežeckú dráhu?
Bežecký šport mi prišiel oveľa spravodlivejší ako ten futbalový, pretože predtým, ako som začal behať, venoval som sa futbalu. Po rokoch v kolektíve som sa rozhodol, že chcem skúsiť niečo individuálne.
Mal som veľké šťastie, že som spoznal skvelých ľudí a bežcov, ktorí ovplyvnili moje bežecké smerovanie. Naučili ma základy behu a v čom spočíva čaro tohto športu.
Nevedel som, ako sa poriadne trénuje, aké tréningy po sebe nasledujú, ako rozbehnúť tempo, ako bežať stanovené tempo a všetky okolnosti okolo toho. Problém bol v tom, že som chcel všetko hneď a to v behu jednoducho nejde. Len postupnými krokmi sa dá vytyčovať a spĺňať ciele.
Minulý rok ste absolvoval košický maratón. Akú ste mali pred ním formu?
Košický maratón som bežal na najnižšej váhe, na akej som sa posledné roky dostal. Myslím si, že naposledy som toľko vážil v deviatom ročníku na základnej škole.
Dostal som sa na 65,5 kilogramu. Bolo to pre mňa ako veľkého milovníka jedla veľmi náročné. Stravu mi pripravovala moja manželka, bol som na krabičkovej diéte. Po košickom maratóne som sa opustil a za týždeň som pribral 3 kilogramy.
Bez vlastného štadióna by do prvej ligy už nešli. S Vargom sme nenašli spoločnú reč, tvrdí Milan Mikušiak Čítajte Spomínate si na vaše prvé víťazstvo?
Pamätám si ho jednoznačne, pretože víťazstiev nebolo veľa.
Vyhral som preteky v Selciach v Banskej Bystrici. Podarilo sa mi to ešte v roku 2016.
Spomínate, že ste chceli všetko hneď a nešlo to. Mali ste skvelých ľudí okolo seba. Mali ste niekedy na začiatku vašej bežeckej kariéry nutkanie skončiť s behom?
To vôbec nie. Nikdy som nemal takýto pocit. Beh je krásny, pretože je merateľný a človek si dokáže sledovať svoj progres v číslach.
Behanie ma veľmi bavilo a aj baví a doteraz ma neomrzel a ani dlho neomrzí.
Azda každý pretekár má nastavený svoj osobný rekord, ktorý sa snaží vylepšovať.
Spomínate si na svoj prvý osobný rekord? Aký je teraz?
Záleží, v akej disciplíne bežím. Či idem desať alebo pätnásťkilometrovú trať. Na desiatke mám v súčasnosti 34 minút. Na prvý, čo si ako-tak spomínam, bol 37 minút a 13 sekúnd, ktorý som zabehol na pretekoch Beh Bučiny vo Zvolene.
Za 11 rokov sa to podarilo zlepšiť o tri minúty, no stálo ma to veľa práce a úsilia. Veľmi dlho mi trvalo zabehnúť desať kilometrov pod 35 minút. Minulý rok sa mi to podarilo prvýkrát na nočnom behu v Liptovskom Mikuláši.
Aj toto sa dozviete
- Aké podujatie, ktoré absolvoval bolo najlepšie,
- či má problém s jedálničkom,
- čo by poradil mladým športovcom.
Aké tempo si určujete na jednotlivých pretekoch?
Keďže behám už vyše 10 rokov, poznám svoje rekordy a limity na jednotlivých tratiach. Na každej trati od 1500 metrov až po maratón si dokážem určiť momentálne maximálne tempo, ktoré dokážem na trati udržať. Dokážem si zhodnotiť formu a podľa toho sa riadiť.
Na desaťkilometrovej trati mám tempo 3 minúty a 24 sekúnd na kilometer. Na košickom maratóne v októbri minulého roka som mal tempo 3 minúty 42 sekúnd na kilometer.
Vo svojej kariére ste absolvovali rôzne medzinárodné podujatia, ktoré z nich bolo podľa vás najlepšie?
Najkrajší bol môj prvý maratón, ktorý som absolvoval vo Frankfurte v roku 2018. Nedá sa na to zabudnúť a moje umiestnenie ma veľmi prekvapilo. Nečakal som, že to pôjde až tak dobre. Aj napriek tomu, že som skončil na 204. mieste, som sa v cieľovej rovinke cítil ako olympijský víťaz. Bolo to na nezaplatenie a v tom čase to bol asi najhodnotnejší bežecký čas.
Niektorí bežci majú upravenú stravu. Ako to vyzerá s vaším jedálničkom? Musíte sa nejako obmedzovať alebo to neriešite?
Je to oblasť, v ktorej sa musím stále zlepšovať. Momentálne to má na starosti moja manželka, ktorej vďačím za svoj úspech aj v tomto.
Napredovanie v behu nie je iba o nabehaných kilometroch, ale je to súhrn viacerých faktorov. Stravovanie má veľký vplyv na výkonnosť a výsledok. Každým rokom je to lepšie a lepšie a snažím sa svoj jedálniček vylepšovať.
Musím sa priznať, že som veľký milovník jedla. Zbožňujem sviečkovú, no musím sa kontrolovať a vedieť, v aký čas si ju môžem dopriať.
Väčšina bežcov a najmä maratóncov je zvyknutá na rovnú trať. Nevyhovujú im kopcovité etapy. Vy na Slovensku a najmä na Liptove beháte rôzne typy tratí a pretekov. Nemáte s tým problém?
Tým, že žijem v Ružomberku, som na kopce zvyknutý. Je to pre mňa konkurenčná výhoda oproti súperom.
Máte v kariére nejaký sen, ktorý sa vám ešte nepodarilo splniť?
Myslím si, že je ich niekoľko. Veľmi túžim vyhrať Švošovskú pätnástku, to boli moje prvé preteky, na ktorých som štartoval a zatiaľ sa mi podarilo byť dvakrát druhý. Stále chcem zlepšovať osobné rekordy a pomáhať ľuďom v ich napredovaní v behu.
Behu sa venujete už 11 rokov. Skúsenosti máte na rozdávanie. Čo by ste poradili mladým začínajúcim bežcom?
Nech nesledujú čas a čísla. Nech si radšej užívajú beh a všetky jeho výhody okolo toho.
