LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Hudobný festival Sound Garden, jediný festival alternatívnej hudby na Liptove, založili dvaja kamaráti, Marek Pavlík a Ladislav Balážec.
Z Partizánskej Ľupče sa presunuli do veľkej záhrady Galérie P.M. Bohúňa v centre Liptovského Mikuláša, kde chystajú už siedmy ročník. Hlavným ťahúňom bude tento rok Jana Kirschner, no pohľad na program napovedá, že kvalitnej hudobnej zábavy bude výrazne viac.
Marek Pavlík, ktorý je hlavným organizátorom festivalu, má hudbu v krvi. Prvý raz spieval ako štvorročný vianočné koledy v evanjelickom kostole v Hnúšti. Vzťah k hudbe zdedil zrejme po rodičoch, otec, ako evanjelický farár so silným hlasom je zároveň aj zručný hudobník, hrá na gitaru, organ, klavír a harmoniku.
„Mamina bola tiež žena so skvelým hlasom a dom sme mali plný platní. Takže v hudbe som od malička. Roky fungujem ako moderátor a DJ. Hudba je môj život,“ hovorí Pavlík.
Sound Garden je výnimočný tým, že je jediným svojho druhu na Liptove a špecifický je miestom konania, ktorým je záhrada v centre mesta, čo pre organizátorov prináša rôzne výzvy. Siedmy ročník bude už v sobotu 8. júna.

O festivale Sound Garden sa hovorí ako o butikovom festivale. Čo to znamená?
Deväťdesiat percent programu je venovaný hudbe. Buď živej, teda prídu kapely alebo reprodukovanej, čiže v podaní rôznych dídžejov.
Samotný festival Sound Garden trvá len jeden deň, takže ani nemáme priestor rozširovať ho o nejaké iné, napríklad divadelné alebo tanečné, vystúpenia.
Na druhej strane, festival sa odohráva v záhrade Galérie P.M. Bohúňa, každý jeden návštevník, ktorý si zakúpi lístok na festival, môže počas celého dňa vbehnúť do galérie a pozrieť si výstavy, ktoré sa v tom čase prezentujú.
Názov samotného festivalu odkazuje na záhradu. Vzhľadom na to, kde sa festival koná, to nebude náhoda.
Začínali sme v záhrade v Partizánskej Ľupči s mojím veľmi dobrým priateľom Lackom Balážecom. V Hendlovej záhrade so 400-ročnými stromami sme urobili prvé dva ročníky. Ale počas covidu sme sa museli presunúť z Ľupče niekam mimo. Najprv všetko nasvedčovalo tomu, že sme vlastne aj skončili.
Volať sa Sound Garden a robiť to niekde v hale alebo na námestí sa nám nepáčilo. Až som úplne náhodou zistil, že táto naša záhrada pri galérii je umiestnením, logisticky, veľkosťou a hlavne úžasnou atmosférou ideálnym miestom. Takže áno, Sound Garden ako Hudobná záhrada.
Sound Garden nie je festival, ktorý by vytvárala profesionálna agentúra s tímom ľudí okolo....
Zakladateľom festivalu bol Lacko Balážec a ja. Momentálne sa v podstate celému festivalu venujem ja, moja manželka Barbora a dcéra Laura.
Lacko ostal ako duchovný správca, vybavuje počasie. Ale samozrejme, je tam aj náš grafik Peter Balco, sociálne siete spravuje Martin Janotka a naši neskutoční dobrovoľníci. Všetko sú to tínedžeri od Liptovského Hrádku, cez Liptovský Mikuláš až po Ružomberok. Je tu úplne super partia ľudí.
Takže nie, nie sme profesionáli, ale robíme to maximálne profesionálne. Máme veľký hlavný stage, potom párty stan, takže sa každú hodinu objaví kapela buď na jednom alebo druhom pódiu.
Máme aj dva backstage s dvoma backstage manažérmi, divadelné predstavenie, VIP zónu pre kapely a našich top partnerov a priateľov, výbornú gastro zónu, animačnú zónu pre deti.

Miesto festivale je takmer v centre Liptovského Mikuláša. Ako sa tu dá vôbec robiť festival, ku ktorému patrí hudba do neskorých hodín?
Podarilo sa nám to vyriešiť vďaka systému SilentDisco. O desiatej hodine večer sa vypína zvuk na hlavnom pódiu, rozdáme ľuďom cez 500 až 600 slúchadiel a do rána sa zabávajú na hudbu, ktorú už mixujú DJi.
Výborné je, že vždy hrajú dvaja a každý niečo iné, to znamená, že vy napríklad tancujete na techno a partner na raggae, alebo disco. Je to veľmi vtipné a hlavne tiché.
Prvé reakcie boli ani nie rozpačité, skôr spojené so zvedavosťou, ľudia to komentovali s tým, že je to hlúposť. Teraz je to už úplná súčasť festivalu. Veľa ľudí sa teší práve na túto časť večera.
Prezentujete sa ako festival alternatívnej slovenskej hudby. Nie je trocha riskantné stavať festival na menej známych menách?
Ale tá slovenská alternatíva je neuveriteľná. Máme kapely, ktoré nám naozaj závidia Poliaci, Česi, Maďari. Máme tu kapely ako Para, Korben Dallas, Billy Barman, Modré hory, Chicky Licky Tua, Blame Your Genes, Fvlcrvm. Teraz to bude na festivale Porsche Boy, Jana Kirschner, Čavalenky.
My práve nevieme, koho skôr volať. Máme neskutočne nabitú hudobnú scénu. A tým nemyslím slovenský rádiový mainsteam, to je nuda.
Festival nepatrí k masovým. Je to pre vás dosť, alebo by ste si ho vedeli predstaviť aj pri väčšom publiku?
Jedna z prvých podmienok pri zakladaní festivalu bolo, že to bude nanajvýš tisíc ľudí. Nemávame toľko. Priznávam, že ešte večer v deň festivalu dúfame, že nepôjdeme do mínusu.

Ale na druhej strane sú všetci hostia neskutočne spokojní. Nečaká sa toalety, nečaká sa na pivo, nečaká sa na jedlo. Rodičia majú stále deti na očiach. Takže jasné, že si vieme predstaviť aj viac, ale zase moje životné krédo je pravý opak, menej je viac.
Festivaly dnes už dávno nie sú len o samotnej hudbe, organizátori pridávajú sprievodné aktivity. Aké boli a budú na Sound Garden?
Našim dlhoročným partnerom je jedna skvelá cestovná kancelária, ktorá nám každý rok “požičia” profi animačný tým, takže máme veľký stan pre deti počas celého dňa.
Ďalej máme divadlo pre deti, ktoré má predstavenie vo vnútri galérie P.M. Bohúňa, záleží nám na tom, nech sa to celé poprepája. Máme v podstate pár hodín na to, aby sme v prvom rade ponúkli riadnu hudobnú párty. A to sa nám darí.
Prečo by si ľudia nemali nechať ujsť tento ročník?
Ani jeden ročník by si nemali ľudia nechať ujsť. Každý rok je to iné. Niekedy máme viac punk kapiel, inokedy hip-hop, ďalší rok viac elektra.
Nebudeme chodiť okolo horúcej kaše. Jana Kirschner je fenomén. Ale môžem nespomenúť Džez a Hrúza alebo Čavalenky? Alebo Porsche Boy? Erika Rien? Všetci sú úžasní.
Nájdete samozrejme aj StreetFood zónu, od klasiky po vegánske špeciality a po minuloročnom mega úspechu indických jedál prídu aj tento rok. Skvelá káva, osviežujúce pivko, prvýkrát budeme mať aj malý cigarový lounge bar, miešané drinky.
Príprave festivalu venujete roky množstvo práce. Oplatí sa to?
Nie. Fakt nie. Po finančnej stránke ešte raz, nie. Ale robiť to pre ten emočný zážitok, pre našich priateľov, rodiny, keď sa ľudia bavia, je jediné, čo nás baví a prečo sa to oplatí.