LIPTOV. Najväčšieho denného motýľa v Európe evidujú zoológovia aj v blízkosti Liptovského hradu. Kým ale v minulosti hovorili o ich početnom výskyte, za posledné roky je v lokalite situácia nepriaznivá.
Zoologička z Tatranského národného parku Erika Feriancová, priblížila, že v najbližšom období vyhodnotia príčiny tohto stavu. Jedným z nich môže byť nelegálny odchyt.
Jasoň červenooký. (zdroj: PIENAP)Neposlúchli zoológov
Jasoň červenooký patril na Slovensku v minulosti k pomerne bežným druhom motýľa. V súčasnosti sa areál jeho výskytu zmenšil o viac ako polovicu. Populačná hustota sa na väčšine lokalít výrazne znížila a situácia začína byt' alarmujúca.
Príkladom je okolie Liptovského hradu.
„Za posledné roky sme v rámci monitoringu zaevidovali, žiaľ, len dva dospelé jedince. To je žalostne málo na udržanie stabilnej populácie v tejto lokalite,“ opísala Feriancová.
Na výstavbu novej plavárne prispeje aj štát Čítajte Doplnila, že pre existenciu jasoňa je v lokalite nevyhnutý manažment jeho biotopu a to pravidelná kosba. Tá má byť posunutá na koniec júla, prípadne až na august. Pokiaľ na mieste začnú kosiť skôr, zníži sa potravná báza a populácia nemôže narastať.
Kým v minulosti na lúke Liptovského hradu lietali desiatky chránených motýľov, dnes ostali len dva. (zdroj: Romana Vicianová)„To je prípad aj tejto lokality. Minulý rok na mieste kosili už v júni, čo je príliš skoro a navyše rozloha lúky ponechaná pre motýle nestačila,“ spresnila zoologička a dovysvetľovala, že kvetnatá lúka zabezpečuje dostatok medonosných rastlín ako potravu pre dospelé motýle.
Kosbou sa podľa nej zabráni aj rastu náletových drevín. Zabezpečí sa tým trvalý manažment tak, aby nedochádzalo k opätovnému zarastaniu lokality.
Pre život potrebuje určité druhy rastlín
Jasoň červenooký ku svojej existencii vyžaduje niektoré druhy rastlín ako sú rozchodník, rozchodníkovec a skalnicu.
Ide o na bielo sfarbeného motýľa, predné krídla má tmavé, s priesvitnými okrajmi. Jeho pôvodnou domovinou bol Tibet a Mongolsko, spoločenská hodnota motýľa sa pohybuje okolo 500 eur.
Voľným okom je pre laika ťažko rozlíšiť samčeka od samičky. Najčastejšie ich môžeme pozorovať ako sa vznášajú nad strmými bralami a suťami v júni až auguste. Letová aktivita je najväčšia v dopoludňajších hodinách za slnečného počasia.
Policajti v Liptovskom Mikuláši strieľali po aute, ktoré narazilo do chodcov Čítajte Podľa zoologičky vypásaním a obhospodarovaním aj horšie prístupných skalných sutín a brál sa v minulosti udržiavali vhodné podmienky pre jeho vývoj.
„Následkom tohto stavu dochádza k vzájomnému kríženiu jedincov v málopočetných populáciách, čo vedie k liahnutiu rôzne deformovaných jedincov. Na populáciu jasoňa má negatívny vplyv aj odchyt dospelých jedincov na zberateľské účely,“ spresnila Feriancová.
Pomôcť môže aj verejnosť
Keďže ide o kriticky ohrozený druh motýľa z dôvodu ohrozenosti druhu, zoológovia nezverejňujú miesta, kde sa vyskytuje.
„V rámci kompetenčného územia Správa TANAP-u máme niekoľko lokalít s výskytom druhu. Populačná hustota sa na väčšine týchto lokalít výrazne znížila a situácia začína byt' alarmujúca,“ priblížila Feriancová.
Pomôcť prežiť ohrozenému druhu motýľa by mohla verejnosť aspoň tak, že sa počas turistiky budú pohybovať práve po značených chodníkoch.
„Môže totiž dôjsť k zašliapnutiu živných rastlín pre húsenice alebo dokonca samotných húseníc. Samozrejme odporúčame nechytať motýle a netrhať kvitnúce rastliny,“ uzavrela Feriancová.
