LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. LUCIA POLIAKOVÁ z Pribyliny pred nástupom na materskú dovolenku skúsila prácu letušky. Hoci pre prestížnu spoločnosť lietala len rok, navštívila takmer štyridsať krajín sveta.
Počas lietania má rada pocit žalúdka v krku a tiež pohľady z vtáčej perspektívy. Práca letušky má veľa výhod, no s rodinným životom sa podľa nej skĺbiť nedá.
Mnohé snívame v detstve, že sa staneme doktorkou, učiteľkou poniektoré aj letuškou. Bolo práve toto povolanie váš detský sen?
Ani nie, byť letuškou nebol môj detský sen, skôr taký adolescentný. Túžila som precestovať veľa krajín, vidieť všetky úžasné miesta, ktoré som poznala len z obrázkov.
Samozrejme, na cestovanie musí mať človek značný kapitál, i keď to chce vziať skôr tak nízkonákladovo. A tak spojiť prácu so záľubou sa mi zdalo ako celkom dobrý nápad.
Spomínate na svoj prvý let, ešte nie v pozícii letušky? Už vtedy ste sa do lietania zamilovali?
Prvýkrát som letela do talianskeho Bari, keď som mala 19 rokov a o rok na to do New Yorku. Vtedy mi napadlo, že by som mohla byť tiež letuška. Mám rada ten pocit žalúdku v krku ako na kolotoči pri vzlietaní a pristávaní a tiež pohľad na svet z vtáčej perspektívy.
V rozhovore sa dočítate:
- ako prebieha pohovor na pracovnú pozíciu letušky,
- ako dlho trvá nácvik a čo ich počas neho učia,
- koľko jazykov musí letuška ovládať,
- ktorí pasažieri sú najnáročnejší a ktorí si vypijú najviac,
- z čoho pozostáva práca letušky,
- či sú povolené tetovania a piercingy,
- či je práca letušky dostatočne finančne ohodnotená.
Bolo náročné sa dostať na pozíciu letušky?
Prvý pokus stať sa letuškou z mojej strany bol pred desiatimi rokmi. Podarilo sa mi prejsť konkurzom pre Qatar Airways, ale vtedy som dala prednosť štúdiu. Taktiež som sa prebojovala do posledného výberového kola pre Emirates v roku 2016, ale to mi ešte stále chýbal jeden rok k ukončeniu druhého stupňa na vysokej škole.
V apríli 2017 po dopísaní a odovzdaní diplomovej práce som sa vydala skúsiť šťastie po tretí raz. Na výberovom konaní v našom hlavnom meste som opätovne uspela, a tentokrát po štátniciach a promóciách som odletela do horúcej Dohy v štáte Katar pracovať pre Qatar Airways.
Vďaka práci spoznala v priebehu roka takmer štyridsať krajín. (zdroj: Archív L. Poliaková)Ako prebiehal pohovor?
Pohovor alebo konkurz do arabských aerolínií má rovnaký vzorec. Trvá celý deň alebo dva, postupovali sme z kola do kola a záujemcov postupne vyraďujú. Prvé kolo je odovzdanie životopisov, po nich výber skrešú na polovicu.
Nasledujú skupinové úlohy, napríklad skúšajúci chcú vidieť, ako sme sa vedeli dohodnúť v tíme, prejav v angličtine, ďalej to bol výškový test, či vieme dotiahnuť na špičkách 212 centimetrov. Pokračovali sme testom z angličtiny a nakoniec nasledovalo záverečné interview s jedným skúšajúcim.
Nezdalo sa mi to vôbec náročné, skôr vyčerpávajúce, pretože skúšky trvali celý deň. Väčšinu dňa sme len čakali na výsledky, či postupujeme ďalej.
Po tom, čo vás prijali, nasledoval výcvik. Čo všetko budúce letušky učia?
Výcvik letušiek prebiehal už priamo v Dohe. Trval osem týždňov, šesť dní sme chodili do školy a jeden deň sme mali voľno. Prvé týždne sme sa venovali jednotlivým typom lietadiel, ich konštrukcii, typom dverí, ich otváraniu, učili nás bezpečnosti v lietadle, ako napríklad hasenie požiaru, nasadzovanie masiek, simulácie núdzového pristátia aj so šmýkačkou.
Nasledoval týždenný zdravotnícky kurz prvej pomoci. Ďalší týždeň nás učili servírovanie a dva dni grooming alebo líčenie. To bolo pre mňa najhoršie, pretože sa nemaľujem, musela som si zvyknúť na všetky líčidlá, správne ich pomenovať, nájsť vhodný odtieň, ktorý sa hodí ku mne a zároveň k uniforme.
Na prežitie potrebuje unikátnu kombináciu kvetov. Z horských lúk sa vytráca chránený motýľ Čítajte Letušky pre konkrétnu spoločnosť musia byť rovnako nalíčené aj učesané?
Áno. Jeden z povolených účesov sa volá „bun“, sú to ulízané vlasy dohladka s drdolom dozadu alebo to bol francúzsky cop. Šlo o zatočenú rolku, tiež vypnutú. Černošky mali povolený afro účes, čo sú malinké priberané vrkôčiky popri hlave, ale tiež ich museli mať ukončené drdolom. Jednoducho, aby nám to nelietalo a vlasy nám neviseli popri tvári.
Taktiež nás učili rovnakému líčeniu. Pozostávalo z niekoľkých krokov, najskôr sme si naniesli základ na tvár, make up, potom púder, zvýraznili líca červeňou, oči sme si namaľovali riasenkou, obočie prifarbili a na pery naniesli červený alebo bordový rúž.
Jednou z povinností letušiek je ovládanie cudzích jazykov. Podmienkou bola len angličtina alebo vyžadovali znalosť aj ďalšieho jazyka?
Letuškám pre arabské aerolínie stačí ovládať angličtinu na priemernej úrovni, ďalší jazyk je len bonus.
Letušky máme zaškatuľkované, že sú krásne s dokonalými mierami. Zohľadňuje sa na pohovore aj vzhľad?
Letušky nemusia byť štíhle ani vyslovene krásne, musia však vyzerať dobre v uniforme a v letuškovskom účese, ktorý nie každému pristane. Musia byť však dostatočne vysoké, aby aspoň na špičkách dosiahli na skrinky nad hlavou v lietadle, to je 212 centimetrov. Zvládne to každý 160-centimetrový človek.
Aký bol váš prvý let v uniforme?
Prvý let som mala do Pakistanu, bol to len takzvaný „turnaround“, čo je let na otočku. V destinácii sme neostávali. Mala som tam byť len pozorovateľ a učiť sa od ostatných letušiek, lenže let bol preplnený, takže som normálne pracovala ako plnohodnotná letuška.
Ktorí pasažieri sú najhorší?
Práve najhorší pasažieri sú Indovia, Pakistanci, Bangladéšania, keď si už zaplatia drahú letenku, chcú využiť všetko, takže nás letušky stále preháňali. Napríklad chceli vodu, slúchadlá, deku, snack, vodu a stále dookola.
A čo alkohol na palube?
Najväčší milovníci alkoholu sú Angličania a Nemci. Arabi sú prešibaní a hľadajú cestičky, ako si vypiť aj počas ramadánu a tak, aby ich manželky nevideli. Zaujímavé je, že Arabi sú vášniví sokoliari, a tak sokoly boli často prevážané v klietkach na palube lietadla.
Čo všetko práca letušky zahŕňa? Väčšina si myslí, že je to len úvodná inštruktáž a roznesenie jedál a nápojov.
Síce to vyzerá, že letuška rozdáva na palube len jedlo a nápoje, ale to je najmenej dôležitá práca. Pred odletom sme kontrolovali celú našu sekciu podľa pozície v lietadle. Kontrolovali sme, či tam nie je niečo zabudnuté alebo napríklad pridané ako bomba. Taktiež sme si všímali, či má každá sedačka bezpečnostný pás, či sú v sekcii pomôcky, ktoré tam majú byť, napríklad AED, vesty, masky, deky, kyslíkové fľaše.
Po tom, čo vošli pasažieri na palubu, sme kontrolovali, či sú pripútaní, kde majú batožinu, či sú skrinky nad hlavou dobre zabuchnuté, aby odtiaľ niečo nevypadlo a nezranilo pasažiera. Inštruktáž, ako sa nasadzuje záchranná vesta a maska, sa už fyzicky nerobí, pasažieri si ju pozrú na obrazovke pred sebou.
Ako vyzerá príprava letušky na let?
Pred nástupom do lietadla, sme mávali poradu, kde nás hlavná letuška skúšala z prvej pomoci, technických vecí, servírovania. Boli to veci, ktoré jej napadli spontánne. Taktiež nás chodili kontrolovať vizážistky, či sme dobre nalíčené a učesané, či nemáme odrasty vo vlasoch, ruky popálené z mikrovlnky v lietadle, ekzémy.
Ak by bol problém, vyhlásili by nás za neschopné lietať a mali by sme nútenú PN-ku, kým sa nedáme do poriadku.
Mali ste medzi letmi aj povinné prestávky?
Lety trvali rôzne od dvoch až po sedemnásť hodín. Tie, ktoré mali menej ako päť hodín, boli takzvané „turnaround“, čiže na otočku. Do destinácie sme prileteli, pasažieri vystúpili, nastúpili noví a leteli sme naspäť do Dohy.
Keď mal let viac ako päť hodín, v cieľovej destinácii sme mali 24-hodinový oddych, a až potom sa letelo naspať. To bol takzvaný „layover“ – let s prespaním. Počas layoverov sme stihli v destinácii aj čo to vidieť. Stihli sme nákupy, popozerať pamiatky, prírodu.
Aký najdlhší let máte za sebou?
Najdlhší let bol 17-hodinový do Aucklandu na Novom Zélande. Počas tohto letu sme mali aj prestávku na zdriemnutie v špeciálnych priestoroch lietadla v unimobunkách s poschodovými posteľami, ktoré sú nad hlavami pasažierov.
Medzi jednotlivými letmi sme mali oddych vždy aspoň 12 hodín, niekedy aj dva či tri dni. Bolo to rôzne. Tak všeobecne by sa dalo povedať, že štyri dni za týždeň sme lietali a tri dni sme mali voľno.
Sú medzi stewardmi obľúbení aj chlapi?
Osemdesiatpäť percent letušiek sú dievčatá, pre mužov to nie je až taká atraktívna práca. Tí sú radšej piloti.
Nadviazali ste počas práce nové priateľstvá?
Kamarátstva sa v tomto prostredí nadväzujú a udržiavajú ťažko, pretože na každom lete je vyskladaná iná posádka. V Dohe je okolo 15-tisíc stewardov, takže väčšinu ľudí som videla iba raz, a potom už nikdy.
Kamarátky som mala hlavne z úvodného tréningu, to sme sa osem týždňov stretávali rovnaká zostava. Raz sa mi podarilo letieť so spolužiačkou z kurzu a zároveň mojou spolubývajúcou Francúzskou, inak vždy s cudzími.
Počas dní voľna v Dohe som sa stretávala s kamarátkami Slovenkami a Češkami, s ktorými sme sa zoznámili cez sociálne siete.
Môže letuška profesijne rásť?
Každá letuška začína na pozícii F2, čo je letuška druhej triedy. Postupuje na F1, čo je letuška prvej triedy, neskôr na supervisorku druhej triedy a supervisorku prvej triedy. Malé percento sa vyšvihne až na pilotky.
V arabských aerolinkách som letušku staršiu ako 40 rokov asi ani nevidela, ale viem že, pre British Airways alebo American Airlines lietajú aj zrelé päťdesiatničky.
Myslím si, že v Qatare, keď už je letuška staršia a chce naďalej ostať v spoločnosti, ponúknu jej kancelársku prácu, napríklad inštruktorku kurzov, recruiterku – vyhľadávačku nových letušiek, vizážistku z „grooming“ tímu.
Žiarsku chatu rekonštruujú, pribudla aj malá botanická záhrada Čítajte Zdravotný stav letušiek musí byť zrejme stopercentný.
Áno, letušky pravidelne absolvujú lekárske prehliadky, takže musia byť zdravé.
Sú povolené tetovania alebo piercingy?
Čo sa týka tetovaní a piercingov, ideálne je, keď ich pri nástupe nemá letuška vôbec, a ak sa rozhodne neskôr si ich dať, tak nemôžu byť na viditeľných miestach, čo je na tvári, predlaktiach, lýtkach, v ušiach len jedna náušnica.
Čo krízové situácie, zažili ste ich?
Keďže som lietala iba rok, zažila som len dve. Raz silné turbulencie na lete z Číny počas búrky nad Himalájami, to nám vypadávali veci zo skriniek nad hlavami a museli sme prerušiť servis a pripútať sa aj my letušky.
Druhýkrát mal pasažier hypoxiu, čo je nedostatok kyslíka, tak sme mu museli dávať kyslík z fľaše.
Aké sú najväčšie benefity tejto práce?
Jednoznačne je to cestovanie zadarmo. Počas jedného roka sa mi podarilo navštíviť 38 krajín. Mojou srdcovkou je Juhoafrická republika a jej Kapské mesto. Je to nebezpečná krajina, ale s krásnou prírodou.
Páčilo sa mi však aj v Nepále a Mjanmarsku a jeden z najlepších výletov bol výlet na Čínsky múr v Pekingu.
Je práca letušky dostatočne finančne ohodnotená?
Práca je primerane finančne ohodnotená. Základ je niečo vyše tisíc eur, plus každý mesiac dostávajú letušky diéty podľa navštívených destinácií. Ak som lietala do bohatých krajín, ktorými sú napríklad Austrália, Nový Zéland, Británia, tak výplata bola vyššia, ako keď som lietala do Pakistanu a Azerbajdžanu. Výhoda je, že ubytovanie sme mali zadarmo aj v Dohe aj v destináciách. A na letoch sme sa zadarmo aj najedli. Takže veľa sa dá ušetriť.
Momentálne ste čerstvá mamička na materskej dovolenke. Plánujete sa k práci letušky vrátiť?
Už nie. Je to úžasná práca pre mladé a slobodné dievčatá, ale je náročné, až nemožné ju skĺbiť s rodinným životom. Po materskej dovolenke, alebo už aj počas nej sa budem venovať našej rodinnej farme a novovzniknutej lesnej škôlke.
