RUŽOMBEROK. Už pri jej prvom angažmáne v Ružomberku v sezóne 2017/2018 žala úspech. V uplynulej sezóne pokračovala v nastolenom trende. Oľga Jackovecová bola bezpochyby najlepšou ružomberskou basketbalistkou v uplynulej sezóne. Ukrajinská basketbalistka sa vrátila do basketbalového kolotoča po materskej dovolenke. Rodáčka z ukrajinského Berďanska nemala však ľahkú cestu naspäť na dolný Liptov.
Jej mesto okupovali ruskí vojaci a cesta na Slovensko trvala úmorných päť dní. Jedna ruská raketa dokonca dopadla pri dome otca jej partnera. Po strastiplnej ceste ju čakal MBK Ružomberok a výzva dostať sa po materskej dovolenke naspäť do starej formy. Podarilo sa. Dvadsaťšesťročná pivotka dotiahla družstvo trénera Juraja Suju až po bronzovú medailu. Jej to nestačí a v budúcej sezóne sa chce pobiť o titul.
Vaša cesta naspäť do Ružomberka bola zložitá najmä preto, lebo vaše mesto okupovali ruskí vojaci. Viete nám to priblížiť?
Do mesta prišli ruskí vojaci a videli sme padať rakety, to je všetko čo môžem povedať. Na tieto otázky sa mi ľahko neodpovedá. Neviem, či sa v Ukrajine niečo zmení, no ak áno, zvažovala by som aj návrat.
Ukrajinu ste reprezentovali na majstrovstvách Európy žien v roku 2017 a 2019. Viete, ako sú na tom vaše reprezentačné kolegyne?
Veľa báb odišlo do iných európskych krajín. Samozrejme, niektoré ostali na Ukrajine, no väčšina z nich už hrá v zahraničí. Hráčky, ktoré mali perspektívu, odišli.
Poďme k príjemnejšej téme. Basketbalovo ste vyrastali na Ukrajine. Je veľký je rozdiel medzi ukrajinským a slovenským basketbalom?
Ťažko povedať, na Ukrajine som už nehrala dlho. Pamätám si, že na Ukrajine bolo viac cudzích hráčok a bolo tam aj viac ženských tímov ako na Slovensku. Hralo sa mi tam super.
Pri vašom prvom angažmáne v Ružomberku v súťažnej sezóne 2017/2018 ste mali nemalú zásluhu na zisku striebornej medaily. Do Ružomberka ste sa vrátili minulý rok. Čo všetko sa zmenilo?
Keď som do Ružomberka prišla prvýkrát, v klube pôsobilo veľa zahraničných hráčok. Momentálne máme oveľa mladší tým, pretože teraz mladé hráčky dostávajú viac priestoru ako tomu bolo vtedy. Na jednej strane je skvelé, že mladé baby majú možnosť ukázať sa a basketbalovo rásť, no na druhú stranu sa nedá povedať, čo od nich očakávať. So zahraničnými hráčkami sme išli s istotou na titul. Mladé baby v ružomberskom družstve ukazujú, že vedia hrať a keď športovo vyzrejú, dokážu poraziť kohokoľvek na Slovensku. Veľakrát ma veľmi milo prekvapili.
Mladšie žiačky MBK Ružomberok boli dekorované zlatými medailami Čítajte Aj toto sa dozviete:
- Či by si chcela požiadať o slovenské občianstvo,
- ako sa páči jej dcére na Slovensku,
- či by chcela ďalšiu ukrajinskú basketbalistku v klube.
Na čo ste si museli na Slovensku najviac zvyknúť?
Pre mňa tu bolo všetko nové. Na tak dlhý čas som z domu predtým nikdy neodišla. Mala som problém s jazykom. To bol najväčší problém. Na Slovensku sú dobrí ľudia, ktorí mi veľmi pomohli. Dokázali pochopiť to, čo som hovorila v lámanej slovenčine. Prvá sezóna v Ružomberku bola náročná, no druhá a tretia boli lepšie.
Už v prvých sezónach v Ružomberku ste ukázali potenciál. Pretaviť ste ho dokázali aj v ukrajinskej reprezentácii. Neuvažovali ste nad kariérou v zámorí?
Predtým ako som prišla prvýkrát do Ružomberka, volali ma na americkú univerzitu hrať basketbal. Nešla som. Mala som problém s angličtinou. Druhýkrát som prišla do Ružomberka aj preto, lebo som tu poznala trénera a mala tu zázemie. Mala som od basketbalu dva roky pauzu a vedela som, že v Ružomberku mi bude lepšie ako v iných kluboch.
